Kapitola 55

Všetci traja sme si vymenili zdvorilosti, kým sa s nami princezná Charlotte rozlúčila, potrebovala dokončiť nejaké svoje vlastné záležitosti a nechala Alexandra a mňa na tej chodbe. Len čo sme boli konečne sami, pritiahol si ma do pevného objatia a dlhými a hlbokými nádychmi vdychoval moju vôňu.

Z náhleho prejavu náklonnosti sa mi rozbúšilo srdce. "X- Alexander?" Spýtal som sa, prekvapený, ale rozhodne som sa neodtiahol.

"Je mi to tak ľúto," zamrmlal, jeho tichý hlas mu dunel v hrudi a rozliehal sa po celom mojom tele. Bolo to zvláštne utešujúce, lákalo ma, aby som ho objala vlastnými rukami. "Nemyslel som si, že sa to zmení na útok na teba."