Kapitola 569 Elinove spomienky (druhá časť)

Miestnosť zaliala jemná žiara z mäkkého svetla vrhaného na Elin jemnú tvár.

Prvýkrát za tieto dni sa Erick blysol žiarivým úsmevom. Posadil sa, stretol sa s jej pohľadom a láskyplne jej rozstrapatil vlasy a jemne povedal: "Malá Elin, naozaj si vyrástla. Ale nezabúdaj, že sa musíš tvrdo učiť, ísť si za svojimi snami, žiť svoj život pre seba a neniesť bremená za iných, dobre?"

Elin trochu rozumela jeho slovám. V slabom svetle Erickove pekné črty a upokojujúci hlas hlboko rozbúrili jej srdce, vďaka čomu pochopila, čo to znamená byť zasiahnutá.