Stiahnuť aplikáciu

Apple Store Google Pay

Zoznam kapitol

  1. Kapitola 1
  2. Kapitola 2
  3. Kapitola 3
  4. Kapitola 4
  5. Kapitola 5
  6. Kapitola 6
  7. Kapitola 7
  8. Kapitola 8
  9. Kapitola 9
  10. Kapitola 10
  11. Kapitola 11
  12. Kapitola 12
  13. Kapitola 13
  14. Kapitola 14
  15. Kapitola 15
  16. Kapitola 16
  17. Kapitola 17
  18. Kapitola 18
  19. Kapitola 19
  20. Kapitola 20
  21. Kapitola 21
  22. Kapitola 22
  23. Kapitola 24
  24. Kapitola 25
  25. Kapitola 26
  26. Kapitola 27
  27. Kapitola 28
  28. Kapitola 29
  29. Kapitola 30
  30. Kapitola 31
  31. Kapitola 32
  32. Kapitola 33
  33. Kapitola 34
  34. Kapitola 35
  35. Kapitola 36
  36. Kapitola 37
  37. Kapitola 38
  38. Kapitola 39
  39. Kapitola 40
  40. Kapitola 41

Kapitola 2

Elara POV

Nemohla som spať, nie s ním vedľa mňa. Nepohol sa a ja som ako zmrznutá, keď mi jeho ruka leží cez pás, akoby to, čo sa práve stalo, bolo pre mňa šťastnou vecou. Akoby sa ma snažil udržať v bezpečí.

Moja myseľ neustále prechádza tým, čo sa práve stalo. Prežívanie každého okamihu.

Zavolal jej meno...jej meno.

Aurora.

Bola to osoba, ktorú Zane hlboko miloval, bola dôvodom, prečo nikdy nedal nášmu partnerskému zväzku šancu.

Zahodil to kvôli nej!

Ani neviem, kto to je, kde je. Z útržkov informácií viem len to, že bola v kóme a Zane sa z nej nikdy nedokázal dostať.

Vtedy som sa prestal snažiť pracovať na našom partnerskom zväzku. Nemohol som bojovať proti niečomu takému silnému, že by to premohlo partnerské puto....

Partnerské puto, ktoré navrhla samotná bohyňa Mesiaca.

Vedel som, že bez ohľadu na to, čo som sa snažil, ako veľmi som sa snažil zmeniť seba pre neho... nikdy som nemohol uniknúť kliatbe Aurory. Pre moje vlastné blaho bolo oveľa lepšie nechať ich byť.

Jeho používanie jej mena, keď je vo mne, keď leží v kóme, je dostatočným dôkazom, že

Nikdy ju nebudem môcť nahradiť v jeho srdci.

Keď sa zobudil, tvárila som sa, že spím, nemohla som sa mu pozrieť do očí.

Keď som konečne zišla dole, dúfala som, že odišiel a vrátil sa do alfa domu na raňajky. Ale moje srdce je napäté, keď cítim jeho vôňu v kuchyni.

Vnútorne si povzdychnem pri zistení, že zostal.

Nanáša na stôl nejaké raňajkové jedlo, nezáležalo na tom, čo urobil, viem, že dnes ráno nemám žalúdok na to, aby som to zjedol.

Zvyčajne si môžem pokojne vychutnať jedlo s vedomím, že som sám.

Ale nemôžem jesť, vďaka nemu sa teraz cítim trápne vo vlastnom dome. Stále sa na mňa pozerá, no ja sa naňho nemôžem pozrieť. Cítim jeho ľútosť, že sa chce ospravedlniť, ale nepočujem to...nie teraz.

"Elara..." Jeho hlas volá moje meno. Moje uši to počúvajú, akoby bol na míle ďaleko a nesedel oproti mne. Ani som si neuvedomil, že som sa stratil v hlbokých myšlienkach.

Konečne sa naňho pozriem, keď kladie svoj príbor na stôl, jeho tanier je rovnako plný ako môj.

Tiež nedotknuté.

Neustále trenie jeho čela ma informuje, že má ťažkú kocovinu a cíti výčitky svedomia.

„Ja...“ Začne hovoriť, ústa má otvorené, ale pery neschopné tvoriť slová. Stále sa na neho pozerám, vidím ho utrápeným spôsobom, keď sa dvere s buchnutím otvoria... Zane sa vrútil dnu, tesne za ním Fiona.

"Zane, teraz nie je vhodný čas." Pri vniknutí jeho bety potichu zavrčí.

Vniknutie do môjho domu. Niečo, čo už tiež začínalo mať pocit, akoby mi to niekto bral.

"Ospravedlňujem sa, Alfa, ale doktor smečky má novinku... Neuveríš, ale Aurora vykazuje známky prebúdzania."

"Čo?" Zane má vyvalené oči, keď vyskočí na nohy a rozbehne sa preč.

Keď sa narýchlo snaží opustiť môj dom, ani sa na mňa neobzrie, beží k vchodovým dverám a za ním Zane.

Ich šialený odchod vo mne zanechá nepokojný pocit, môj vlk sa snaží vyjadriť svoje obavy.

"Čo urobíš, ak sa naozaj zobudí?" potichu sa ma pýta Fiona, keď berie Zaneov tanier a odnáša ho do kuchyne.

"Čo môžem urobiť?" Bezradne pokrčím plecami, keď odsúvam tanier nabok, všetka chuť ma teraz úplne opustila.

Pomaly sa postavím a ochotne sa vrátim do svojej izby...aby som bol sám.

Moja myseľ potrebovala výstup, potrebovala normálnosť. Na dokončenie úlohy som mal určitú úroveň kontroly.

Po zapnutí notebooku som si všimol, že som dostal e-mail.

Po otvorení e-mailu ma informuje, že vo vyšetrovaní otca sa stále nepokročilo. E-mail uvádza, že existuje možnosť, že ho mohli vidieť v Dark Phantom Pack.

Otca som nevidel od svojich šestnástich rokov. Nie odkedy bola naša svorka napadnutá a on nariadil môj okamžitý odchod.

Zatvorím notebook a pozriem sa na svoje zápästie. ja len teraz. všimnite si Zaneove stopy po prstoch, ktoré sú stále viditeľné zo včerajšieho večera. Prepadne ma nevoľnosť a ponáhľam sa do kúpeľne a zvraciam do záchoda.

Keď sa potrebujem očistiť, podarí sa mi vstúpiť do sprchy, spodné jadro ma stále bolí zo včerajšieho večera, z jeho príliš horlivých činov. Chcel som ho zo seba zmyť, jeho semeno sa mi presypalo a zaschlo na stehnách.

Vypínam vodu a siaham po uteráku. Keď sa suším pred dlhým zrkadlom, šokuje ma, keď vidím stopy a modriny po celom tele.

Najvýraznejšie na mojom krku a bokoch, ako to, že som si to už nevšimol? Som posiaty fyzickými aj duševnými jazvami z toho, čo mi urobil.

Ďalšiu hodinu musím stráviť sedením na okraji postele a pozerajúc sa na seba do zrkadla.

Fionine slová sa mi v mysli vybavili..."Čo urobíš, ak sa naozaj zobudí?"

Čo budem robiť, ak sa zobudí? Ak sa nikdy nezobudí, budem môcť takto prežiť navždy?

Možno, že ju uvidím, mi pomôže rozhodnúť sa, možno keď ju uvidím, odpovie na niektoré otázky.

Mám pocit, že keď ju uvidím, vnesie to trochu svetla do môjho zmätku... Potrebujem ju vidieť....

V ten večer som nemohol zastaviť svoju zvedavosť.

Viem, že by som nemal ísť, mal by som zostať vo svojom dome, zamknúť dvere a držať sa sám pre seba. Ale nemohol som si pomôcť, moje intrigy boli príliš silné.

Proti svojmu lepšiemu úsudku som odišiel z domu a prekračoval sa cez balík, všetci tvrdo spali. Balík je najtichší.

Obliekla som sa, aby som sa zamaskovala. Nepotrebovala som sa trápiť s mikinou, ani jedna osoba ma nezastavila a ani ma nespoznala, keď som došla do nemocnice.

Bola som nejaká Luna, čo?

Riadila som sa svojou vlčou intuíciou. Určite by bol človek v kóme na jednotke intenzívnej starostlivosti? Ani neviem ako vyzerá. Jediné, čo musím použiť, je meno Aurora.

Držiac svoju tvár skrytú, ako sa len dá, lokalizujem tabuľu pacientov, aby som ju našiel pridelenú do miestnosti B5. Chvíľu mi trvá, kým naberiem odvahu vojsť do jej izby.

Bol som neúctivý? Navštíviť niekoho, kto bol v kóme?

Nie, zradil ma tým, že si ju vybral namiesto nášho priateľského zväzku. Odopretie môjho miesta ako Luny kvôli nej.

Nemal som tu byť, toto bolo zlé. Zdá sa však, že nedokážem ovládať svoje vlastné správanie.

Nervózne zatlačím dvere a moje oči okamžite vrhnú na dievča na posteli pripojenej k ventilátoru na dýchanie.

Toto bola osoba, ktorá chytila môjho partnera za srdce tak hlboko, že som nikdy nemal šancu? Toto bola moja súťaž? Dievča, ktoré nevie samo dýchať?

Toto je ten, pre koho ma brzdí, v našom partnerskom zväzku...

Pomaly kráčam k nej, ruku už mám natiahnutú. Srdce mi bije čoraz rýchlejšie, až kým sa bližšie nepozriem na nehybné telo ležiace na nemocničnej posteli.

Naposledy sa na ňu pozriem predtým...

Keď na ňu hľadím moje oči, moje telo zamrzne ako socha pred mojimi očami, ktorú mám šancu dobehnúť.

Vyzerá presne ako ja?

Moje srdce stále bije a hlava sa mi začína ponáhľať, kúzlo závratu hroziace, že sa ma zmocní.

Preto som tu, prečo som v tejto svorke... Pretože vyzerám ako ona?

تم النسخ بنجاح!