Kapitola 274

Udržiava si rytmus, zatiaľ čo ja odchádzam, sebecky si beriem, čo mi chce dať. Jeho pery ma neopúšťajú, kým neodtiahne ruku z mojich legín a neustúpi o krok, aby ma objal.

Pohnem sa s túžbou, aby mi doprial rovnakú úroveň rozkoše, akú práve vyvolal vo mne. Zdvihnem sa zo stola a potiahnem ho za opasok. Už mu rozopínam zips, keď mi chytí zápästie...

„Nie, počkajte.“ Zastaví ma.