Kapitola 459

„Je v sprche... vieš...“ Pokrčila plecami s vediacim úsmevom. Práve sa zbavoval toho, čo s ňou práve mal sex...

Moje srdce, ktoré už pri pohľade na ňu prudko kleslo, sa cíti, akoby uviazlo v nekonečnom voľnom páde do hlbín zeme. Do temnoty.

„Prepáč...“ zamrmlem, keď zatváram dvere, chrbtom sa o ne tlačím, kým sa znova učím dýchať. Hrudník mi búši, srdce sa mi snaží vyskočiť z hrudného koša... Myslím, že už len samotná bolesť by ma mohla zabiť.