Kapitola 488

„Pozri, tu je moja vizitka...“ Znova mi natiahne ruku, v rukách drží malú vizitku v tvare firmy.

Musím sa mu zdať veľmi bizarná, nie celkom s tým. Aj teraz si rukami prechádzam po dlhých blond vlasoch... snažím sa všetkému porozumieť.

Povedať, že som bol v stave vnútorného zmätku, bolo slabé slovo.