Kapitola 658

Kráčam dobré dve hodiny smerom, ktorým som cítil ich polohu. Nachádzam stopy malého tábora na vrchole kopca, ranný oheň stále horí v centrálnom bode... ich zvyšky vône sú stále výrazné vo vzduchu. Zvyšky miestnej divokej zveri úhľadne naukladané pri táboráku, dnes ráno si už ulovili a zjedli raňajky.

„To som ja.“ Zakričím a moja aura sa zosilní, keď ju nechám preliať zo seba na nich. Neviem, ako to funguje, nie som alfa, ale zdá sa, že ma tak vnímajú, čo znamená, že moja aura časom zosilnela. Predpokladám, že ma vnímajú ako svojho vodcu, svojho alfu.

„Runa?“