Kapitola 667

„Prečo?“

„Je na mňa nahnevaný.“ Vzdychnem si a pohľad mi uprene smeruje k dverám reštaurácie, keď vchádza skupinka samcov. Moja vlčica mi posiela upokojujúce signály, keď si uvedomí, že sú to ľudia, a ja sa dokážem na chvíľu trochu uvoľniť.

„Neboj sa, mami, pomôžem ti zbaviť sa jeho hnevu.“ Usmial sa na mňa tým najroztomilejším úsmevom, ktorý mi pripomenul, na čo to všetko bolo.