Kapitola 707

Snaží sa mi rozprávať o Felixovi, o tom, čo robil, ale aj tak ma to zarmúti, nesmierne mi chýba a bolí ma pomyslenie na to, čo si o mne asi myslí, musí ma nenávidieť za to, že som ho nechala na tomto cudzom mieste.

„Runa...“ Josiin ženský hlas zmizol, namiesto neho ho nahradil mužský tón.

„Runa, počuješ ma?“ Jeho stisk ma zosilnie, pritúli si ma k hrudi a ďalej ma hojdá sem a tam, rovnako ako to robila jeho sestra.