Kapitola 730

Ako u každého veľkého predátora, jeho pohľad sa presunie k lovu, k beštii, ktorá sa blíži. Voda mi stále steká po boku, zatiaľ čo na mňa hľadí ako večnosť, jeho oči sa túlajú po mojej dĺžke, prechádza ma centimeter po centimetri, krtko po krtku, jazva po jazve.

Žiaden muž nikdy nevidel toho na mojej strane, pri hrudnom koši, to bolo jediné chvíle, keď som sa bála o svoj život. Teraz som mala jazvu na bruchu, ktorá sa s ňou vyrovnala, obe spôsobené vlčím otrom.

Vidím to v jeho očiach, veľmi nenápadne, mierne zamračený pohľad, keď si prezerá moju jazvu na hrudnom koši. Zviera ruky, už teraz chce vedieť, ako sa to stalo... kto mi to urobil. Vidím, ako v ňom vzplanie majetnícka touha, ako sa mu hruď zadýchava, keď bojuje s nutkaním mať meno.