Kapitola 744
Rosa, bola to Luna Rosa.
Neváham a zostrelím vlka, ktorý sa začal útočiť na Rosu, hoci jej už zranil nohu natoľko, že ju prinútil cúvnuť.
„Luna Rosa, potrebujem ťa...“ zakričím a jej pohľad sa zameria na mňa, ako sa pozerám z horného okna. Teraz bola ťažko zranená a v boji by nebola na nič. Oveľa lepšie by jej bolo byť po boku svojej dcéry, čo by mi umožnilo bojovať.