Kapitola 117

Bolo to, ako keby sa niečo hlboko vo mne prebralo vždy, keď som pomoc najviac potrebovala.

Nasledujúce ráno, keď sme sa konečne trochu vyspali, sme sa s priateľmi vybrali na raňajky do miestnej kaviarne s úmyslom potom nakúpiť a zvyšok dňa stráviť opäť na pláži. Tešil som sa na relaxačný deň, na niečo, čo ma odpúta od udalostí minulej noci.

V kaviarni moji priatelia chytili stôl vonku, zatiaľ čo som čakal pri pulte na našu objednávku. Bol som stratený v myšlienkach, sotva som zaregistroval bzučanie konverzácie okolo mňa, keď niečo malé a kovové cinklo na viečko mojej šálky s kávou.