Kapitola 135

Náraz sa ozýval skladom, po ktorom nasledovali jemnejšie údery látky dopadajúce na podlahu. Keď sa prach usadil, bolo vidieť kopec farebných textílií, kde stál Max. "M-Max?" zvolal som váhavo a urobil som roztrasený krok vpred. "Si... si v poriadku?"

Odpovedal mi hlúpy ston, po ktorom nasledovalo nejaké prehadzovanie. Počul som, ako prskal a snažil sa prekopať cestu von.

"Audrey! Pomôž mi odtiaľto!" Jeho hlas bol zmätený, ale zjavne naštvaný.