Kapitola 207

Kútikom oka som videl, ako sa Audrey hlava rútila smerom ku mne, jej modré oči sa rozšírili ako tanieriky. "Takže si ma sledoval?" spýtala sa, hoci v jej hlase nebolo žiadne skutočné teplo. Niečo mi hovorilo, že z toho nebola taká naštvaná, ako to dávala najavo.

"Nie strašidelným spôsobom, ak je to nejaká útecha," povedal som. "Necítim sa pohodlne odísť, kým neviem, že ideš bezpečne domov. Dnes večer si pracoval príliš neskoro. Mal by si byť rád, že som ťa zobral domov."

Chvíľu na mňa žmurkla a potom zamrmlala: "Mohla som rovno zavolať Uber."