Kapitola 214

Audrey

Prechádzal som sa po malej skrini a srdce mi v hrudi búšilo míľu za minútu. S každým ďalším momentom som sa nakopal, že som sem prišiel. Bolo to hlúpe, riskantné a pre mňa by to skončilo len väčším zlomeným srdcom – bol som si tým istý. Ale musel som prísť, aj keď som vedel, že to bol zlý nápad.

Potrebovala som sa porozprávať s Edwinom, vypočuť si ho. Zdal sa byť taký... neústupný, keď sa so mnou rozprával.