Kapitola 261

To bola posledná vec, ktorú som počul, kým sa čas vrátil vo svojom zvyčajnom zhone. To, čo bolo predtým príliš pomalé, bolo teraz príliš rýchle. V okamihu som narazil do vody a klesol pod hladinu.

Telom mi kričala bolesť a svet sa strácal v rozmazaných svetlách a tieňoch.

Najprv bola tma. Atramentovo čierna tma a pocit...nič. Len jediné vedomie plávajúce prázdnotou.