Kapitola 38

Zastavila som sa a v mojich črevách sa valil hnev a rozpaky. Pomaly, váhavo som sa k nemu opäť otočil tvárou. "Myslíš, že niečo cítim ku Gavinovi?"

Na jeho nápadných črtách sa niečo mihlo – niečo, čo sa strašne podobalo rozhorčeniu. Ale v okamihu to zmizlo a nahradilo ho jeho obvyklé bezstarostné správanie. "Nie?"

Dlho sme na seba hľadeli, kým mi tie slová vyšli z úst. "Nechápem, čo to má spoločné s tebou. Je to moja vec, s kým sa stretávam vo svojom voľnom čase."