Kapitola 409

Sadli sme si na svoje miesta a ja som prezrel dav, rýchlo som zbadal Edwina a Avisa. Žiarili na mňa a pri pohľade na ich tváre som pocítil úľavu – ale aj náznak sklamania.

Moja matka tu dnes nebola. Nie že by som čakal, že bude – stále bola v nemocnici – ale... aj tak.

Ceremoniál sa začal prejavmi rôznych členov fakulty, ale ťažko som sa na to sústredil. Moje oči neustále blúdili davom, myseľ mi poletovala ako potulný kolibrík. Stále som myslela na prsteň, mamu, budúcnosť... všetko.