1 Kapitola 1116

1

Viktória si nemohla pomôcť a znova si Ruku premerala cez spätné zrkadlo prenikavým pohľadom. Ruka sa pozerala na scenériu za oknom slzavými očami, ktoré akoby ešte nezažili muky svetských záležitostí.

Bola živá a temperamentná ako skleníkový kvet, o ktorý sa počas rastu skvele starali. Takáto dáma mala okolo seba jemnú atmosféru, ktorá v človeku vyvolávala túžbu nežne ju milovať. Bola čistá, krásna a zároveň krehká – vlastnosť, po ktorej by každý túžil a snažil sa ju chrániť.