Kapitola 4

Po večeri otec povedal Adriane, aby naložila umývačku riadu, pretože sa chce so mnou porozprávať. Sadneme si do obývačky a otec hovorí: "Viem, že sa ťa každý pýtal na tvoje narodeniny, ale musíme o tom vážne diskutovať. Už je len týždeň a môžu sa stať niektoré dôležité veci a chcem, aby si bol na to plne pripravený." Vtom vojde mama. Otec jej povie, čo práve povedal a mama si vyzuje topánky, sadne si a povie: "Dobre. Poďme sa porozprávať".

Otec začína diskusiu: "Všetci vieme, že je veľmi možné, že v ten deň stretneš svojho partnera a musíš byť mimoriadne opatrný." Zdvihnem ruku a hovorím: "Oci, silne pochybujem, že niektorý z chlapov v tejto svorke je môj kamarát. Všetci sú kráľovskí kreténi. Nikto z nich nemá záujem o kamarátku, ktorá sa dokáže brániť. Chcú byť dominantní namiesto seberovných ako ty a mama. Neuspokojím sa s tým, čo máte vy dvaja. Okrem toho mám výcvik vlka hneď po ukončení strednej školy."

Vidím, ako obaja moji rodičia vydýchli. Otec sa usmieva a hovorí: "Ako sme vychovali takú zrelú mladú dámu?" Moja mama sa na neho pozrie a hovorí: „Obávam sa, že za to môžeme obaja. Bola takmer nútená vyrastať s tým bielym vlkom a musela sa starať o svoje sestry, kým sme pracovali. Len dúfam, že nemáš pocit, že sme ťa okradli o detstvo."

Zvraštila som obočie a povedala som: "Vôbec nie. Keby niečo, cítil som, že mám viac slobody ako väčšina detí. Mal som s tou slobodou len povinnosti. Len som si myslel, že si to zarábam na slobodu ja. Vedel som, že to robíš preto, že nás miluješ, nie preto, že si sa od nás chcel dostať preč. Nie že by som ti to vyčítal, keby si sa chcel dostať preč od Adriany." Usmiala som sa na rodičov a z kuchyne sme počuli: "HEJ!!! POČUL som TO! Vieš, že som tu najobľúbenejšie dieťa." Začnem sa smiať, zatiaľ čo mama a otec len krútia hlavami.

"Vážne, je tu ešte niečo, na čo sa musíš pripraviť. Tvoj vlk sa môže zobudiť a ty sa môžeš posunúť prvýkrát od svojich 4 rokov. Pamätáš si niečo z toho dňa?" pýta sa môj otec. Prikývnem s vyvalenými očami, "Pamätám si to, akoby to bolo včera. Tiež si stále pamätám, čo mi povedala Bohyňa Mesiaca. Povedala mi, že sa nepresuniem, kým nebudem v bezpečí. Odvtedy ma kontrolovala v snoch. Vždy na moje narodeniny, ale aj párkrát do roka."

Môj otec na mňa vrhne znepokojený pohľad: "Ak sa tvoj vlk prebudí, bude to dobré a zlé. Je to dobré, pretože ti bude môcť pomôcť prejsť cez ťažké časy a uvidí, že problémy prídu skôr ako ty. Je to zlá vec, pretože tvoja vôňa sa zmení a vlci ti budú môcť povedať, že nie si obyčajný vlk. To je to, čím ťa Beau a I vlka prebudia. väčšie nebezpečenstvo, že ťa zabijú alebo unesú, musíš vždy počúvať svoju vlčicu a nikdy nikam nechodiť bez Kyry.

Postavím sa, "Vie to? Ak vie, nikdy mi o tom nepovedala." Otec pokrúti hlavou, "Nie. Bohyňa Mesiaca nám povedala, že jej to povie, keď príde čas. Veríme jej, že nás povedie v načasovaní tohto všetkého." Objímem oboch rodičov, "Chápem. Nepoviem nič, kým to neprinesie. Keď už hovoríme o Kyre, potrebujem sa obliecť na tréning. Je na rade jej otec, aby nás trénoval. Možno ho dnes večer poklepem na zadok!" Začnem sa smiať a so smiechom odchádzam do svojej izby. Počujem, ako moja mama hovorí otcovi: "To sme vytvorili." Môj otec pokrúti hlavou a drží mamu za ruku, "Určite áno. Inak by som ju nemal."