Kapitola 62

Keď sa dostanem do oblasti mimo lesov, kde sa s nimi mám stretnúť, otestujem kúzlo, ktoré na mňa Winnie umiestnila a myslel som na tím, ktorý mi pomáha: "Sú tam všetci?" Počul som: "Áno, všetci sme tu." Yara povedala: "Dobre. Dávaj pozor na moje dievča. Nestojím za to ani hovno, ak dostaneme strelu z vlkodavy." Daniel povedal: "Ja viem, Yara, len mi priveď naše dievča domov." Povedala: "Budem, ak môžem. Všetci na nás musíte dávať pozor. Vôbec tejto situácii neverím."

Pokračoval som v chôdzi, kým som nevidel svojich rodičov priviazaných k stromu. Rozbehol som sa k nim, odviazal som ich a povedal, aby utekali. Môj otec ma objal a povedal: "Toto si nemal robiť." Povedal som: "Stále máš dve ďalšie dievčatá, ktoré musíš dokončiť. Musím to urobiť. CHOĎ!" Môj otec vyrazil rovnakým smerom ako moja mama, potom som za sebou zacítil prítomnosť, "Takže toto je tá Luna, ktorá má Lunu Dianu celú vypracovanú. Nevyzeráš, že by si mohol niekomu nakopať zadok."

Otočil som sa, aby som videl čarodejnicu. Povedal som: "Poznám ťa?" Hovorí: "Ešte sme sa nestretli. Volám sa Esme. Som kráľovná Temných čarodejníc." Povedal som: "Hmm... Nikdy som o tebe nepočul. Nesmieš byť veľmi dôležitý." Pokúsila sa mi poslať blesk do cesty, ale ja som sa mu vyhol a poslal jeden zo svojich a dostal ju do tváre. Chytila ju za tvár a začala kričať: "Toto budeš ľutovať! Chyť ju!" Potom som počul veľa výkrikov, keď sa ma upíri snažili chytiť. Winnieho bublina fungovala. Pomyslel som si: "Teraz vie o bubline."