Kapitola 9 Stratený v mori

Sierra, ktorá zo začiatku nevedela nič o rýchlostných lodiach, bola bezradná, keď jej loď prestala fungovať. Skúsila naštartovať loď niekoľkokrát, ale neúspešne. Keď rozmýšľala, čo robiť, pomaly sa začal zvyšovať vietor a strach sa začal pomaly vplížiť do jej mysle. Dovtedy si myslela, že si niekto všimne, že chýba. Ale teraz, keď sa vietor začal zvyšovať a hladina vody sa stala tak nestabilnou, že si nedokázala udržať rovnováhu na lodi, začala mať pocit, že by mohlo byť príliš neskoro, keď ju niekto nájde. Naklonila sa dopredu a pevne objala loď, aby sa zabránila pádu do vody.

V tom momente sa cítila osamelo, tak osamelo ako po strate matky. Vietor začal naberať na sile natoľko, že ju to rozplakalo. Ako keby to nestačilo, začalo pršať, čo jej sťažilo výhľad. Hladina vody sa tak veľmi hýbala, že začala plakať od strachu. Jej najhorší strach z toho, že zostane sama, začal spôsobovať, že sa celé jej telo triaslo, pretože jej obavy ju desili viac než jej situácia. Začala cítiť známy pocit blížiaceho sa panického záchvatu.

"Sierra," vtedy počula jeho hlas. Ako maják v tme. Jeho hlas ju uchopil ako kotvu.