Kapitola 2

Niekedy môže byť hustá roztomilá, ale Sarah mala smrteľnú kombináciu hustej a tvrdohlavej. Z tohto dôvodu mali ženy a ľudí okolo nej tendenciu prenasledovať problémy. Vlastne by sa dalo povedať, že ich manželstvo zničila jeho tvrdohlavosť a hustota. Nečakal však, že bude natoľko hlúpa, aby sa o seba nedokázala postarať ani pri vysokých alimentoch, ktoré jej dal.

Jednoducho povedané, stretnutie so Sarah naňho v ten deň zanechalo veľký dojem. Daniel bol stratený v myšlienkach, a tak neodpovedal na otázky Samanthy. Netrvalo dlho a auto dorazilo do reštaurácie.

Dve rodiny tam už boli. Keďže na večeri bola diskusia o svadbe, medzi prítomnými boli aj jeho rodičia a ich syn Ethan White. Mal ho so Sarah.

Malý chlapec bol bábätko, keď sa rozviedli, takže mal teraz štyri roky.

"Prečo si ako dátum svadby nevyberieme 2. november? Je to priaznivý dátum a národný deň našej krajiny." Povedala s úsmevom Danielova matka, stará pani Whiteová.

Samanthina matka šťastne prikývla a dodala: "Určite preto, že by som navrhla aj ten deň. Daniel, Samantha, vy dvaja ste s rande v poriadku?"

"Samozrejme. Takéto opatrenia boli vždy ponechané v schopných rukách rodičov," povedala Samantha hanblivo.

„Som v pohode s každým rande,“ pokrčil plecami Daniel.

"Takže dátum je stanovený. Teraz sa môžeme plne sústrediť na prípravu svadby. Samantha, Boh je ku mne stále dobrý, pretože konečne budeš moja svokra." Povedala veselo pani Whiteová, keď zovrela ruky Samanthy, a obe sa šťastne usmiali.

Samantha prakticky vyrastala pred ňou. Naozaj sa jej páčila osobnosť, charakter a schopnosti Samanthy.

Dohovárala Danielovi, aby priviedol Samanthu do Bielej rodiny a konečne sa jej želanie malo splniť. Pri stole sedela ďalšia žena, ktorej želanie sa malo splniť, a to bola Samantha.

Konečne bol Daniel v jej dosahu. Ten muž by bol konečne jej.

Vtom pohár s džúsom, ktorý Ethan White držal v rukách, spadol a rozbil sa. Tiež sa mu ako-tak podarilo natrieť džús na tričko.

"Ethan, musíš byť opatrnejší." Pani Whiteová zľahka pokarhala.

"Ethan, si zranený?" Samantha sa pohla s vreckovkou, aby mu utrela šťavu na košeli, no on rýchlo vbehol do Danielovho náručia a úplne sa jej vyhol. Samantine ruky nemotorne viseli vo vzduchu.

"Idem ho upratať," povedal Daniel, keď niesol svojho syna do kúpeľne.

V kúpeľni Daniel položil svojho syna na umývadlo. Ethan White uprene hľadel na svoje kývajúce sa nohy a krútil sa mu mozog. Zrazu dal Danielovi facku do rúk, ktoré mu utierali šťavu z košele.

"Čo sa deje?" Daniel jemne povedal, keď sa pozrel na svojho syna: "Správal si sa zle od začiatku večere, niečo ťa trápi?" Ethan White bez slova sklonil hlavu.

Keď Daniel zdvihol tvár svojho syna, uvidel pár odhodlaných očí, ktoré sa naňho pozerali. Daniel sa zamračil a spýtal sa: "Ethan White, povedz mi, čo sa deje."

"Nepáči sa mi teta Samantha." Odpovedal syn priamo a potom pochopil, čo sa deje s Ethanom.

Chlapec mlčal, takže to Daniel bral ako áno. "Prečo ju nemáš rád?" Daniel pokračoval vo svojej línii otázok. "Bola k tebe mimoriadne milá, však?"

Jedným z dôvodov, prečo Daniel súhlasil so sobášom, bolo to, že videl, ako sa Samantha správa k Ethanovi Whiteovi. Nezáležalo mu na tom, koho si vezme, ale ak by sa mal oženiť s jednou, možno by našiel takú, ktorá by mohla byť dobrou nevlastnou matkou Ethana Whitea.

Samantha bola najlepšou kandidátkou, pretože celá jej rodina to schválila a bola k Ethanovi láskavá. Preto bolo pre neho prekvapením, že jeho syn prezradil, že svoju snúbenicu nemá rád.

"Je ku mne milá, pretože som jej syn. Som pre ňu len nástrojom, ako sa k tebe dostať." Danielova tvár klesla.

„To nie je pekné povedať.

"Pravda nie je nikdy dobrá pre uši," povedal Ethan White s múdrosťou presahujúcou jeho roky. "Nikdy si sa ma nepýtal na názor, koho by si si mal vziať. Ja som len ďalšia batožina." Ethan White zoskočil z pultu a vyrútil sa von v návale zúrivosti.

"Ethan White, kto ťa naučil takto sa rozprávať s vlastným otcom? Kde sú tvoje spôsoby?" Ethan bol už naštvaný, pokarhanie ho len urobilo mlčanlivejším.

Tvrdohlavo sa otočil, oči sa mu naplnili smútkom a nespokojnosťou.

"Nikto ma nenaučil, nemám mamu, ktorá by ma to naučila, však?" Daniel bol omráčený... Keď sa zobudil, Ethan White už bol preč.

Daniel vybehol prenasledovať svojho syna. Dohonil ho pri vchode do reštaurácie. Otočil Ethana Whitea a bol prekvapený, keď videl, ako sa jeho synovi kotúľajú slzy.

Ethan White bol vždy tichým dieťaťom. Mohol stráviť celé popoludnie v tichosti v spoločnosti dobrej knihy.

V každom zmysle slova bol vzorným dieťaťom. Nebolo mu dané záchvaty a detinské výlevy.

Jeho dnešné správanie bolo rozhodne neštandardné. To bolo tiež prvýkrát, čo Daniel videl svojho syna takého rozrušeného.

Keď sa rozviedol so Sarah, Ethan mal iba jeden rok. Jeho matka už tri roky nebola súčasťou chlapcovho života.

Daniel si myslel, že to znamená, že Ethan si zvykol na výchovu v Sarahinej neprítomnosti, no neuvedomil si, že jeho syn hlboko vo svojom vnútri iba skrýva svoje emócie.

Daniel pri pohľade na svojho syna už nemal chuť pokračovať vo večeri.

Po krátkom telefonáte matke priviedol Ethana domov. Ethan v aute nespúšťal oči z scenérie za oknom. Jeho malá postava hovorila o osamelosti a bezmocnosti. Daniel ticho sedel vedľa neho. Keď prechádzali okolo nemocnice, jeho myšlienky smerovali k Sarah.

Zaujímalo ho, či sa už prebudila. Daniel si nemohol nepamätať svoju súčasnú situáciu. Bol si istý, že Ethan neznesie vidieť svoju matku takto. Daniel sa rozhodol, že ich dvoch dočasne nenechá stretnúť, aby ušetril Ethana smútku... Keď dorazili do Purple Jade Villa, ich domova, Ethan už spal.

Daniel niesol svojho syna do obývačky, keď mu zazvonil mobil.

"Pane, prosím, dovoľte mi vyniesť malého hore!" Povedala ich slúžka, pani Yu. Keď jej Daniel opatrne podal Ethana, zdvihol telefón. Bolo to neznáme číslo.

„Ahoj,“ začal a čoskoro si uvedomil, že je to z nemocnice.

„Toto je pán Daniel? Toto je Prvá nemocnica.

"Áno, hovorí Daniel. Ako ti môžem pomôcť?" spýtal sa Daniel, hoci si bol istý, že to má všetko spoločné so Sarah.

"Pán White, ľutujem, že vám to oznamujem, ale pacientka, ktorú ste dnes poslali, náhle zmizla. Domnievame sa, že z nemocnice odišla sama! Jej telo sa však stále zotavuje, takže nemala odchádzať. Môžete ju prosím kontaktovať a vziať ju späť do nemocnice?" Daniel si bol istý, že to má niečo spoločné so Sarah, no ani on nedokázal predvídať, že tá žena bude natoľko šialená, že opustí nemocnicu aj napriek odporúčaniu svojho lekára!

Sarah bola účastníkom dopravnej nehody. Jej zranenie nebolo také vážne, ale lekár povedal, že je potrebné, aby zostala v nemocnici na pozorovaní aspoň niekoľko dní.

Kto by to bol povedal, že po nadobudnutí vedomia utečie... Sestra po jej odchode našla na nočnom stolíku Sarah aj 3000 dolárov. Keď sa zobudila, sestra jej podala peniaze s tým, že sú Danielove. Keď utiekla, nechala to za sebou, zjavné odmietnutie jeho láskavosti. To znamenalo, že nemala peniaze a jej telo bolo stále v stave rekonvalescencie. Daniel nechápal, prečo tak odchádza.

Nezáleží jej na vlastnom zdraví? Daniel bol trochu zapálený jej hustotou , ale aj tak skočil do auta, aby ju našiel.

Nie že by sa o ňu bál, ale na konci dňa bola stále Ethanovou matkou a nemohol ju len tak nechať samú kvôli svojmu synovi. Zatiaľ čo ju Daniel hľadal v meste, Sarah išla priamo na policajnú stanicu podať oznámenie.

S obviazanou hlavou, pomliaždenou tvárou, bledou pokožkou a krehkým telom si polícia myslela, že prišla nahlásiť fyzické napadnutie.

Chcela však nahlásiť dopravnú nehodu, ktorá sa stala pred šiestimi rokmi.

"Pani Legrandová, dovoľte mi to vysvetliť. Chcete povedať, že autonehoda, ktorá sa vám stala pred šiestimi rokmi, bol úmyselný pokus o vraždu?"

Sarah s pevnými očami prikývla a dodala: "Je to tak! Pred šiestimi rokmi som sa rýchlo vrátila zo zahraničia, pretože môj otec vážne ochorel. Niekto sa pokúsil o môj život a predstieral, že ide o dopravnú nehodu. Našťastie som nezomrel, len som stratil pamäť. Dnes som mal ďalšiu nehodu a všetko sa mi vrátilo."

"Ako si môžeš byť taký istý, že to bolo premyslené?"

"Pamätám si, že som si všimol, že auto ma sledovalo odkedy som pristál na letisku. Čakalo na mňa!"

Policajti zvážneli a spýtali sa: "Pamätáš si ešte niečo?"

„Pamätám si, že posledné dve číslice ŠPZ auta boli 53 a bolo to čierne SUV.

Polícia odpovedala s náznakom nedôvery: "Ale pani Legrandová, bolo to pred 6 rokmi a sama ste si povedala, že trpíte dočasnou amnéziou, tak ako si môžete byť istá, že veci, ktoré si pamätáte, sú v skutočnosti správne?"

Sarah jemne odpovedala: "Keď ma ten muž chcel zabiť, ako si môže niekto pomýliť podrobnosti o jeho vrahovi? Okrem toho, aj počas mojej amnézie bola moja pamäť úplne v poriadku."

Polícia jej rýchlo uverila.

Je to preto, že vytiahol Sarahine záznamy a uvedomil si, že je špičkovou študentkou Academy S, jednej z desiatich najlepších univerzít na svete.

"Slečna Legrandová, máte na mysli nejakých podozrivých alebo ste niekomu v minulosti ublížili?"

"Jediní podozriví sú moja nevlastná matka a jej dcéra. Po smrti môjho otca ma rýchlo vystrihli zo závetu. Všetko pripadlo na dvojicu matka-dcéra, aj keď som jediným biologickým dedičom môjho otca!", Animozity zafarbila Sarah oči, keď tieto slová vypľula. Aj Sarahini rodičia sa rozviedli, keď bola mladá. S mamou vyrastala v zahraničí.

Keď sa jej otec znovu oženil, Sarah trávila každoročne nejaký čas na vidieku so svojím otcom. S nevlastnou matkou a jej sestrou vychádzala dobre. Boli k nej vždy milí a milí.

Sarah sa k nim správala ako k svojej širšej rodine, ale kto vedel, že dvojica mala po celý čas postranný motív.

Keď bol jej otec na smrteľnej posteli, obávali sa, že Sarah si nárokuje väčšinu jeho majetku, a tak jej krutá povaha napokon ukázala svoju škaredú hlavu.