Kapitola 26 Hlas v telefóne

Zastavil som sa, než som sa vrátil do reality a uvedomil som si, že mala pravdu. Nemohol som stratiť všetko bez boja alebo bez získania späť toho, čo mi právom patrí. Aj keby som bojoval a prehral by som to neľutoval. V tom momente mi prestal zvoniť telefón.

Pozrel som sa do Sophiiných pokojných očí a postupne som sa spamätal. Moje myšlienky sa začali vyjasňovať a utrel som si tvár a povedal: "Už to chápem! Som vďačný, že mám po svojom boku človeka s čistou hlavou, ako si ty. Neustále mi pripomínaš moje priority."

Keď telefón znova zazvonil, emócie som si už utriedil. Sophia mi podala telefón a prikývla. "Máš to."