Kapitola 111 Sto jedenásť

Damonov POV

Cítil som sa tak šťastný a naplnený. Osud, za ktorým som sa hnal 8 rokov, mal byť môj. Keby bol ocko nažive, aby ma videl, ako dokážem to, čo on nedokázal. "Keby o nás len nepochyboval alebo nebol chamtivý, možno by bol nažive, aby ťa videl vyrásť na dvojnásobného muža, akým kedy bol," povedal mi v hlave môj vlk Asher a ja som s ním úplne súhlasil.

Až do 17 som bol vždy tichý a rezervovaný. Všetko, čo som chcel, bolo byť v skupine ľudí, ktorí ma bezpodmienečne milovali. Počul som príbehy od svojich pestún, ktoré boli unesené z ich batohov. Všetko to boli pekné a láskyplné príbehy. Všetci žili v harmónii a milovali sa. Vždy na seba dávali pozor a rodičia boli milí k svojim potomkom, čo ma prinútilo zažiť niečo podobné.