Kapitola 134 Stotridsaťštyri

Lolino POV

Bola noc, keď som sa zobudil. V miestnosti bolo strašidelné ticho a behal mi mráz po chrbte. Automaticky som siahla po Adrianovi, ale jeho priestor bol prázdny a studený, čo naznačovalo, že na chvíľu opustil spálňu.

Čo ak sa mu niečo stalo a on sa niekde trápil sám? Myšlienky sa mi sotva sformovali v hlave, keď som vyskočil a vybehol z izby, ignorujúc fakt, že nemám na sebe žiadne topánky ani slušné oblečenie.