1 Kapitola 374 Pobočka tristo sedemdesiatštyri

1

„Odkedy David zomrel, viem, že si sa snažil zo všetkých síl, takže to necítim, ale pravdou je, že chcem prejsť touto bolesťou a prežiť s tebou toto obdobie. Aj ja som Davida stratila. Bol pre mňa otcom a starým otcom, akú som nikdy nemala.“

Pozrel sa na ňu, keď hovorila. Videl v jej očiach bolesť. Nebola ako nič, čo predtým videl. Dom bol tichý a apatický. Sotva sa ozýval žiadny zvuk. Celý deň boli obaja v práci a vrátili sa len vtedy, keď boli takí unavení, že chceli len spať hneď po návrate. Bolo to, akoby sa zámerne preťažovali, aby necítili žiadnu bolesť.