Kapitola 4 Emily, naozaj si sa zmenila

Sophia vydala prenikavý výkrik, šok z facky ju na chvíľu zamrazil.

Chytila si horiace líce a pozrela na Emily, oči mala vytreštené neverou. "Emily, ako sa opovažuješ dať mi facku?" odpľula a hlas sa jej chvel od zúrivosti.

Emilyine pery sa skrútili do chladného, posmešného úsmevu, jej oči boli mrazivé ako jej slová. "Prečo by som sa neodvážil? Požiadal si o to. Chcel si sa ospravedlniť, však? Ale jedna facka sotva uspokojí môj hnev. Možno druhá."

S tým znova zdvihla ruku a jej pohľad nespustil zo Sophiinej tváre.

Ethan, ktorý sa ešte stále spamätával z toho šoku, konečne strhol pozornosť. So zúrivým výkrikom sa vrhol dopredu a odstrčil Emily nabok. "To stačí! Emily, nechoď príliš ďaleko!"

Keď ochranne objal Sophiu, jeho hlas zmäkol znepokojením, keď jej zamrmlal a snažil sa ju upokojiť.

Emily sa zapotácala späť, s ľahkosťou nadobudla rovnováhu, tvár jej bola ľahostajná.

Oboch sa na nich pozerala odlúčeným, takmer klinickým pohľadom a z hlasu jej kvapkal sarkazmus. "Toto zachádza príliš ďaleko? Sophia sama povedala, že sa chce ospravedlniť. Ethan, si hluchý? Ak sa naozaj chcela ospravedlniť, mala by byť ticho a nechať ma vyventilovať sa. Jediné, čo som urobil, bola facka. Ako to zašlo príliš ďaleko? To, čo som jej urobil, je nič v porovnaní s tým, čo ste mi urobili vy dvaja."

Jej pohľad sa zmenil na trpký. pokračovala: "Obaja ste nič iné ako ohavní podvodníci. A jedného dňa, keď vyjde pravda najavo, kto uverí čo len slovu, ktoré poviete?"

Ethan stál ako zamrznutý, ohromený prívalom obvinení. Otvoril ústa, no nepadlo mu jediné slovo na obranu.

Držal Sophiu blízko, jeho ruku ochranne ovinul okolo nej, keď sa jeho oči zúžili na Emily s rastúcou frustráciou. Po dlhom napätom tichu konečne prehovoril a jeho hlas bol pretkaný podráždením. "Aj keby sa Sophia chcela ospravedlniť, nemal si jej dať facku. Ospravedlnenie je len také - ospravedlnenie. Nerieš veci násilím. Správaš sa ako divé zviera!"

Emily mierne naklonila hlavu a pery sa jej zvlnili do mrazivého úsmevu. Nonšalantne ohýbala zápästie, to gesto bolo ostré a rozvážne. "Beriem to ako kompliment," odvetila chladne a uprela oči na jeho. "Keďže si o mne tak vážiš, mal by som ju ešte párkrát fackovať, aby som skutočne splnil tvoju žiarivú chválu?"

Ethanove ústa zostali otvorené, jeho šok bol evidentný, keď na ňu civel, úplne nepripravený na jej posmešnú odpoveď.

Na chvíľu ho napadlo, či tá žena, ktorá stála pred ním, je vôbec tá Emily, ktorú kedysi poznal.

Sophia, rovnako ohromená, neveriacky sledovala Emily, jej myseľ sa snažila spracovať situáciu. Už nespočetnekrát sa Emily posmievala, ale toto-toto bolo iné. Emily sa nikdy takto nebránila. Stratila konečne kontrolu?

Napätie v miestnosti zhustlo a potom sa Sophiine myšlienky zmenili, jej vnútro jej hovorilo, že niečo nie je v poriadku.

Mohla to Emily robiť naschvál, aby upútala Ethanovu pozornosť?

Vrhla rýchly, úzkostlivý pohľad na Ethana, len aby zistila, že je úplne pohltený Emily, jeho pohľad na ňu uprel s takou intenzitou, že Sophiu zachvátila žiarlivosť.

Vynaložila veľké úsilie, aby ho vzala Emily. Neexistoval spôsob, ako by dovolila Emily, aby ho vrátila.

Panika zaplavila Sophiinu hruď a jej zovretie zosilnelo Ethanovu ruku, čím si ho pritiahla späť k sebe. S vypočítavou sladkosťou povedala: "Ethan, to nehovor. Emily je pravdepodobne len naštvaná. Nevadí mi to. Pokiaľ sa na nás bude môcť prestať hnevať, budem v pohode so všetkým."

Ethanovo srdce sa rozbúšilo sympatiou k Sophii a jej slová len prehĺbili jeho pocit podráždenia voči Emily.

„Emily, naozaj si sa zmenila,“ povedal a jeho hlas bol zafarbený sklamaním. "Emily, ktorú som poznal, by sa takto nikdy nesprávala. Ak trváš na takomto správaní-"

Emily ho prerušila skôr, ako to stihol dopovedať, jej hlas bol ostrý a hryzúci." Samozrejme, že som sa zmenil. Musel som byť už pri zmysloch, keď som ťa znášal. Ale už nie. Umúdril som sa. Len idiot by sa stále ponižoval ako ja. Ethan, dovoľ mi to objasniť - máme hotovo. Úplne hotovo!"

Emily bez ďalších slov schmatla svoj kufor a odvrátila sa, tvár mala ako kamennú.

Ethan stál ako zamrznutý, definitíva v jej slovách ho zasiahla ako úder do čreva. Nikdy predtým ju takto nevidel.

Keď vychádzala z miestnosti a ťahala za sebou kufor, jeho hruď sa zmocnil ohromujúci pocit paniky, ktorý ho svojou intenzitou dusil.

Z dôvodov, ktorým celkom nerozumel, ho ťažil ťažký pocit blížiacej sa straty, akoby mu najdôležitejšia časť života utekala pomedzi prsty.

"Emily!" zvolal zúfalým hlasom a inštinktívne sa pohyboval, akoby ju chcel prenasledovať.

Sophiine oči sa šokovane rozšírili. Nečakala, že Ethan bude takto reagovať. Bez rozmýšľania si položila ruku na líce a vydala tichý, melodramatický vzlyk. "Ethan, moja tvár... tak veľmi to bolí. Myslíš, že to krváca?"

Ethan stuhol a srdce sa mu zovrelo pri zvuku jej utrpenia. Neochotne sa k nej otočil.

Sophiino líce bolo poznačené slabými červenými šmuhami, pod kožou bol viditeľný odtlačok ruky a Ethana pri tom pohľade bolela hruď.

„Sophia, neplač,“ zamrmlal hlasom plným obáv. „Vezmem

ty do nemocnice. Dáme ti masť – to bude v poriadku."

Sophia nahlas odfrkla, jej slzy boli takmer teatrálne. Chvíľu zaváhala, kým jej hlas zmäkol, pretkaný predstieranou obavou. „Ethane, Emily naozaj odchádza... možno by si mal ísť za ňou namiesto toho, aby si sa o mňa bál. Budem v poriadku."

Ethan si zahryzol do pery, výraz mal strhaný. "Emily tentoraz prekročila hranicu. Už jej to nebudem dopriať. Nechaj ju dusiť - ona sa vráti. Keď to urobí, prinútim ju, aby sa ti ospravedlnila."

Sophiino srdce sa rozbúchalo od uspokojenia a naklonila sa do Ethanovho objatia a z hlasu jej kvapkala sladkosť. "Ethan, si ku mne taký dobrý."

Jej plán fungoval dokonale.

Samoľúbosť v nej bublala, keď cítila kontrolu. Emily nebola nič iné ako hlupák, mysliac si, že môže získať Ethana späť.

Ale keď ju Ethan držal, teplo jej náklonnosti nijako neurovnalo nepokoj, ktorý ho hlodal. Na hrudi ho ťahalo zvláštne nepohodlie.

Prečo sa cítil taký nepokojný?

Potlačil nepokoj a pokúsil sa usmiať na Sophiu s nútenou trpezlivosťou. Ale bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažil, jeho pohľad sa stále unášal smerom, ktorým Emily išla.

Emily nemala kam ísť. Nakoniec by sa vrátila. Bol si tým istý.