Kapitola 197
Môj otec sa nado mnou skláňa, jeho veľké teplé ruky na mojich pleciach. "Je preč Selene." Zamrmle: "Je preč, teraz jej už nepomôžeš."
" Nie!" S plačom trvám na tom, "žije večne, v malíčku má viac sily ako ja v celom mojom tele, musí predstierať, musí to byť nejaké kúzlo."
" Zlatko, musíš sa sústrediť." Môj otec trénuje: „Blaise stále žije a tvoj kamarát stále bojuje. Pre Helene to skončilo, ale pre teba to nemusí byť."