Kapitola 7

Jay zdvihol Lily a hrubo ju hodil pod stôl. Stiahol si azúrovú kravatu a priviazal jej ňou ruky k nohe stola.

Potom schmatol zo stola handru a vopchal ju Lily do úst.

Jediné, čo mohla Lily urobiť, bolo neustále narážať na Jaya svojimi dvoma voľnými nohami.

Žiaľ, jej boje boli márne zoči-voči obrovskému rozdielu medzi ich silnými stránkami.

So svojou korisťou imobilizovanou v sieti sa Jay uškrnul. "Lily, môžeš byť ku mne úprimná." Nemilosrdne namieril kopanec na Lilyine krátke mávajúce nohy.

Dočasne spokojný potom nenútene vytiahol mobil a zavolal svojmu chlapčekovi.

Lily zostala s rozcuchanými vlasmi, roztrhaným oblečením a spočiatku snehobielymi nohami pokrytými modrinami.

Pobúrene hľadela na Jaya a zo zapchatých úst vydávala tlmené kňučanie. Ona však neplakala ani nič podobné.

Jej nepočuteľné výkriky boli v skutočnosti sériou oplzlostí namierených na Jaya a nadávali, že ho zrazí auto, ak bude na ceste, že ho pohltí cunami, ak pôjde na more, a že ak nastúpi do lietadla, narazí na tornádo.

Zrazu z Jayovho mobilu zarezonoval maličký a vyrovnaný detský hlas.

"Ocko!"

Lily okamžite stíchla.

Jej krvou podliate oči boli uprené na Jayov mobil.

Jay ušetril Lily opovržlivým pohľadom. Keď si zložil kravatu, košeľa mu voľne visela a odhalila jeho sexi krk.

Lily v skutočnosti hľadela na telefón, ale z Jayovho pohľadu

z pohľadu to vyzeralo, akoby mu Lily hľadela do výstrihu.

Jay si spomenul na noc pred piatimi rokmi.

Tvár mu zkysla a chladne na ňu hľadel.

"Ak to nie je nič dôležité, neruš ma. Som zaneprázdnený." povedal Alex chladne po Jayovom dlhom mlčaní.

Práve keď sa Alex chystal zavesiť, Jay, ktorý svojho syna veľmi dobre poznal, len tak mimochodom povedal: "Urob si dnes obed sám."

"V žiadnom prípade!"

S týmito poslednými slovami telefón pípol a stíchol.

Jayova pekná tvár bola tmavšia ako Bao Gongova.

Na celom svete by sa len Alex odvážil zavesiť hovor od Jaya Aresa. Úprimne povedané, Jay tiež nevedel, ako s dieťaťom zaobchádzať.

Jay si takmer nepočuteľne povzdychol, keď hodiny na stene odbili novú hodinu.

Nikomu by ani vo sne nenapadlo, že vznešený a hrdý Jay Ares bol nútený vrátiť sa presne domov, aby navaril pre svojho syna. V skutočnosti to trvalo celých päť rokov.

Alex mal veľa vrtochov a nedovolil žiadnej žene vstúpiť do ich vily. Bol známy aj tým, že po otcovi zdedil obsedantno-kompulzívnosť.

Čo je ešte zvláštnejšie, Alex nikdy nejedol žiadne jedlá pripravené nikým iným ako jeho otcom.

Jeho dôvod bol jednoduchý. Jedlo iných ľudí bolo bez chuti.

Ak by sa ho niekto opýtal, čo cíti, že nejakému jedlu chýba, prevrátil očami a povedal: "Chuť otcovej lásky."

Každý deň sa musel Jay ponáhľať domov hodinu pred poludním. V prípade príležitostnej pracovnej cesty by synovi jedlo pripravoval a skladoval v chladničke vopred.

Kedysi si myslel, že naučiť Alexa variť tento problém vyrieši. Alex bol prirodzený zázrak s pôsobivým IQ, no zdalo sa, že má nevyliečiteľnú neschopnosť variť.

Jay osobne doučoval svojho syna nespočetnekrát, ale jedlá, ktoré Alex pripravil, sa vždy skončili nepožívateľné.

Boli také zlé, že aj samotný Alex ich odmietol zjesť.

Nakoniec, po niekoľkých hádkach medzi otcom a synom, Alex neochotne pristúpil na kompromis a súhlasil, že bude akceptovať aj jedlá varené jeho starými rodičmi.

Jay sa musel starať o takého arogantného a nenormálneho syna a cítil sa prinajmenšom mizerne.

Pozrel sa na ženu priviazanú k stolu a hnev v ňom opäť začal bublať.

Keby nebolo tejto prekliatej ženy, jeho život by bol ušetrený mnohých útrap.

Jay vedel, že nie je žiadnym svätcom – v jeho živote sa dajú očakávať menšie nepríjemnosti a že s nimi treba zaobchádzať.

"Lily." Urobil pár krokov a sadol si vedľa nej.

Lily spoznala v jeho očiach nezameniteľnú zlobu a celé jej telo sa triaslo.

Jay jej stiahol roubík z úst a zlomyseľne povedal: "Máš šťastie. Na chvíľu odídem , tak sa radšej modli, aby sa tvoj Malý milenec poponáhľal a zachránil ťa prepáčte a s. Ak tu ešte budete, keď sa vrátim, môžete sa tešiť na strašnú smrť!"

"Ty kurva-" Lily začala kričať, ale bola prerušená, keď jej Jay strčil handru späť do úst.

Vstal, zo stola z hruškového dreva schmatol kľúče od auta a odišiel.

Lily počula, ako Jay dáva pokyny svojim osobným strážcom za dverami. "Všetci môžete teraz opustiť svoje miesto. Aj tak nikto nemôže odomknúť zámok na odtlačky prstov. Môžete ísť dole."

"Áno, pán Ares."

Zámok na odtlačky prstov?

Lily sa na chvíľu odmlčala a jej myseľ vyvolala otázku.

„Sú odtlačky prstov jednovaječných dvojčiat rovnaké? Ak sú ich gény uhlíkovými kópiami, mohli by byť aj ich odtlačky prstov?“

Pri vchode do nemocnice Grand Asia.

Malá postava zvierajúca skúter zoskočila z DiDi auta a vbehla do nemocnice.

Keď malý chlapec vstúpil do nemocničnej ambulancie, pozrel sa na svoje modré inteligentné hodinky. Chlapec niekoľkými kliknutiami zapol systém sledovania polohy.

Keď malý chlapec videl, že označené miesto nie je ďaleko, s úľavou sa zhlboka napil.

Nadrozmernú masku z netkanej textílie na tvári si však omylom zlízol a oči sa mu hneď znechutene zvraštili.

Sledoval trasu na svojich inteligentných hodinkách a prechádzal ambulantnými chodbami a nakoniec sa ocitol pri majestátnom mramorovom vchode do nesmierne vysokej budovy.

Chlapec mal pocit, že narazil na najluxusnejšiu nemocnicu, akú kedy v živote videl. Majiteľ nemocnice musí byť bohatý človek. Každý, kto si môže dovoliť liečbu v tejto nemocnici, musí byť určite tiež bohatý.

„Kto uniesol mamu?

„Je to bohatý únosca?

"Kto by to mohol byť?"

Keď malý chlapík prešiel cez otočné dvere, išiel na kolobežke a ponáhľal sa k výťahu.

Vedľa výťahu bola zlatom natretá mapa a poschodový sprievodca.

Prvé poschodie až piate podla nej obsahovalo oddelenia pre pacientov. Na šiestom až ôsmom poschodí sa nachádzali rôzne priestory logistických služieb a na deviatom poschodí bol sup reme VIP salónik. Niekoľko poschodí nad deviatym bol ďalší úsek logistických oddelení a poschodia vyššie boli oddelenia pre pacientov pre rôzne oddelenia.

"Toto miesto je obrovské! Ako sa tam mám zorientovať?" Malý chlapík zastonal, keď si prezeral podrobnú mapu.