Kapitola 312

Gina sa mi trochu pohne v lone a ja ju pevnejšie objímem. Jej pohľad je upretý na oceán a ja jej vtisnem pusu na zadnú stranu pravého ramena. Slnko je za mrakmi; tentoraz sa od radosti netriase.

„Vydrž,“ vezmem si deku z lehátka za nami a prehodím ju cez nás oboch, než sa k nej znova pritúlim. „Tak máš. Je lepšie?“

„Oveľa lepšie,“ jej ruka nájde moju pod dekou. Vonku je teplo, ale strávili sme toľko dní v trópoch, že aj trochu oblačného počasia sa cítime ako zima. „David?“