Kapitola 82
Xavier a Xiao ležali bok po boku v posteli a ich prsty jemne obkresľovali vzory na Sophiinej ruke, keď si užívali pohodlie spoločnej lásky. Noc bola tichá a mesiac vrhal cez okno jemnú žiaru, čo pridávalo k pocitu pokoja, ktorý ich obklopoval.
"Nikdy som si nepredstavoval, že nájdeme niekoho ako Sophia," povedal Xavier a jeho hlas zašepkal v tichu miestnosti.
Xiao prikývol, jeho výraz zmäkol peknými spomienkami. "Priniesla do našich životov toľko svetla a radosti," odpovedal. "Odkedy sme stratili rodičov, nikdy sme nezažili takéto šťastie."