Kapitola 95
Vo chvíľach oddychu, keď ich väznitelia konečne nechali na pokoji, Sophia a Rose sedeli zviazané, ich telá boleli a ich duch bol skúšaný. V miestnosti bolo ticho a tiesnivé ticho bolo v ostrom kontraste s trápením, ktoré prežívali. Práve v tomto tichu jej pri srdci ťažila Sophiina starosť o dobro svojho priateľa.
Sophiin hlas sa triasol, keď sa otočila k Rose. "Je mi to veľmi ľúto, Rose. Nikdy som ťa nechcel vystaviť takému nebezpečenstvu. Mal som byť opatrnejší."
Rose, jej tvár poznačená odolnosťou, sa stretla so Sophiiným pohľadom. "Sophia, nie je sa za čo ospravedlňovať. Sme v tom spolu. Si môj priateľ a ja budem stáť po tvojom boku, nech sa deje čokoľvek."