Kapitola 101

Len čo sme sa dostali cez dvere, všetko štebotanie utíchlo a každá jedna hlava sa otočila mojím smerom.

"Vitajte späť v triede, kráľovná Dylan. Posaďte sa prosím." Kývol som na pani Mathewsovú a podišiel k môjmu starému sedadlu, kde som našiel chlapca menom Peter satin. Zamračila som sa na neho, sedela som na tom sedadle roky. To bolo moje sedadlo, mohlo byť na ňom aj moje meno.

"Môžeš sa pohnúť prosím?" Spýtal som sa, mal som drsný hlas? Áno, áno. Ale bol som trochu zdvorilý k môjmu starému rovesníkovi.