Kapitola 164

"Tam... pozri." Pozrel som sa na obraz, ktorý bol na obrazovke pozastavený, a zamračil som sa, prečo mi ukazuje, ako publikum ohýba koleno pred jeho milosťou.

"Prečo by som chcel vidieť veľa ľudí, ktorí podporujú jeho činy?" Počul som trhnutie a na ramene som zacítil mäkkú ruku, ktorá mi konečne odviedla zrak od starej obrazovky.

"Neklaňali sa jemu, klaňali sa tebe." ja? Prečo by sa mi ľudia klaňali? "Naozaj to nevidíš?" Musel mi prečítať tvár skôr, než som si uvedomil, že jednu ťahám. "Ty si naša sila, Dylan. Všetci sa k tebe začali obzerať po slobode, keď si dal najavo svoje názory na tento svet. Nebojíš sa byť sám sebou a bez ohľadu na to, čo ti kráľ urobil, túto silu si si zachoval. Si naša kráľovná, ľudia aj lykani to vidia. Je načase, aby si prijal túto úlohu. To je dôvod, prečo si tu, aby si sa konečne dal do pohybu."