Kapitola 197

"Ale... ak by ste mali byť zabití, kto by nás priviedol do nového veku?" Hlas spoza mňa prehovoril a ja som sa otočil na pätách, aby som oslovil ten hlas, ale bol som šokovaný, keď som videl, koľko ľudí sledovalo, ako moje slovo zvracia. Muselo tam byť viac ako sto ľudí čakajúcich na moju odpoveď.

Cítil som, ako sa mi v hrdle vytvorila hrča a myšlienka, že som späť pred svetom, ma prestrelila plnou silou. Srdce mi začalo búšiť v hrudi a moje oči prebehli okolo každého jedného človeka. Cítil som, ako sa mi chvejú končatiny, ale tieto reakcie moje telo jednoducho znehodnotilo každé slovo, ktoré som pred chvíľou povedal, a tak, skôr ako som stihol prepadnúť ešte väčšej panike, než som bol, pevne som zaťal päste a zhlboka sa nadýchol, vedel som, že to teraz nemôžem stratiť. Najmä nie pred všetkými tu.

"Nie som vodca. Chcem len, aby ľudia, na ktorých mi záleží, boli v bezpečí... Nemám v úmysle len tak sedieť a nechať iných ľudí bojovať v bitke, ktorú som spôsobil, aby eskalovala. Kráľ Josh musí pochopiť a že môže odobrať akékoľvek naše práva, ale nemôže nám zabrániť v boji, aby sme si ich vzali späť." Počul som mrmlanie a súhlasné prikyvovanie. "Kráľ nie je neporaziteľný, má rovnaké slabosti ako my. Zastrelil som ho a on vykrvácal, vykrvácal tú istú karmínovú krv, ktorá nám koluje hlboko v žilách. Hoci jeho výdrž je šialene vysoká, nakoniec sa stále unaví, presne tak, ako to robíme my, keď sa namáhame..." Prvýkrát som premýšľal o svojich slovách, keď sa mi podarilo zastaviť moje slovo, aby som mierne zvracal. Keď si spomeniem na deň, keď ma kráľ nemilosrdne spálil. Moja ruka sa zdvihla a palec som si pretrel veľkú jazvu na mojom predlaktí a znova som zaťal päsť, než som sa pozrel späť na ľudí predo mnou.