Kapitola 47
"No... radšej sa ponáhľaj a obleč sa. A vezmi si niečo na hlavu. Mám pocit, že tento deň sa predĺžil."
****
O desať minút neskôr sme sa s Nicholasom dostali do otcovej kancelárie. Dvere boli otvorené a ktokoľvek z míle ďaleko počul môjho otca kričať. Vnútri sa ho mama a Beta Robert snažili upokojiť.