Kapitola 6

Je to týždeň, čo som sa zúčastnila Maxovej párty.

V tú noc som bez dôvodu plakal. Pýtala som sa samej seba, prečo som začala niečo cítiť k chlapcovi, ktorý o mojich citoch ani len netušil.

Nemohla som zabudnúť na jeho bozk a jeho blízkosť. Zoe ma na druhý deň prišla vyzdvihnúť z môjho domu. Zbadala ma na krku a vyzerala šokovane. Keď som jej všetko povedal, veľmi sa na Iana nahnevala.

Ale požiadal som ju o sľub. Povedal som jej, aby sa o tom s nikým nerozprávala, ani s Maxom alebo Chloe. Najprv s tým nesúhlasila, keďže chcel dať lekciu Lanovi, no neskôr som na tom trval a nezostávalo jej nič iné, len súhlasiť. Dokonca mi pomohla zakryť hickey make-upom.

"Kde si sa stratila, Emma?"

Počul som mamu a pozrel som sa na ňu. Jedli sme spolu raňajky.

"Nič, mami."

"Si si istý? Pozoroval som ťa celý týždeň. Vyzeráš na mňa trochu stratený. Je všetko v poriadku?"

"Áno, mami. Som v poriadku. Neboj sa."

Mama sa na mňa usmiala a prikývla. Dlho som civel na mamu . Dnes vyzerala veľmi šťastne.

Bolo to preto, že zajtra budem mať osemnásť. Bola vzrušenejšia ako ja.

Všetko sa malo zmeniť zajtra. Našiel by som si svojho partnera.

Bál som sa, kto to bude.

Pretože vždy, keď som zavrel oči, videl som niekoho, na koho som nemal myslieť.

Celý týždeň ma ignoroval, akoby som bola neviditeľná. Je pravda, že som to chcel aj ja. Chcela som byť od neho preč. Ale to, čo urobil v tú noc, bolo niečo, na čo som nikdy nezabudla. Ako na to mohol tak ľahko zabudnúť?

Ani mi neprišiel vysvetliť alebo sa ospravedlniť za to, čo urobil.

Celkovo som mala myseľ úplne zmätenú.

Po raňajkách mama odišla do nemocnice a ja som išiel do svojej spálne. Rozhodol som sa, že dnes nepôjdem na univerzitu. Chcel som zostať sám doma. Aj keď som vedel, že dnes musím splniť niekoľko úloh, nechcel som ísť. Bol som naštvaný bez dôvodu.

Celý deň som sledoval drámy. Moji priatelia zavolali, aby sa spýtali, prečo som sa nezúčastnil žiadnej triedy. Povedal som , že sa necítim dobre, a preto. Nepovedal som im o mojich narodeninách. Moja matka by mi nikdy nedovolila usporiadať párty ako oni alebo by som ich pozvala k sebe domov.

Mama sa v noci vrátila a pripravila nám večeru. Pomohol som jej v kuchyni. Rozprávali sme sa o spomienkach a smiali sa. Zlepšila mi náladu bez toho, aby som o tom vedel.

Len som miloval svoju matku. Aká to bola silná žena! Prečo by som nemohla byť ako ona? Nebol som silný, aspoň emocionálne.

Po neskorej večeri som objal svoju matku a povedal som jej dobrú noc, kým som sa utiahol do svojej izby.

O hodinu neskôr, keď som bol pripravený ísť do postele, niekto zaklopal na dvere.

Otvoril som dvere a zostal som ako obarený.

"ŠŤASTNÉ NARODENINY!"

Na moje prekvapenie Zoe a Chloe držali spolu nádhernú čokoládovú tortu. Max stál za nimi s kyticou kvetov. Môj pohľad sa presunul na matku za nimi všetkými. Usmiala sa na mňa a prikývla.

Moje oči sa rozplakali. Toto bolo prvýkrát, čo mama dovolila mojim priateľom, aby ma takto prekvapili. Teraz už chápem, prečo mi vždy hovorila: "Keď budeš mať osemnásť, dostaneš svojho partnera. Odvtedy ti už nikdy nebudem brániť v ničom."

Zoe a Chloe položili tortu na posteľ, objali ma a popriali mi všetko najlepšie k narodeninám. Max mi dal kyticu kvetov a objal ma. Vrhol som pohľad na mamu.

Nadvihla obočie. Zasmiala som sa, pokrútila hlavou a povedala: "Iba kamarát."

Ako odpoveď prikývla hlavou.

"Ďakujem." Povedal som to kamarátom a išiel som k mame. Objal som ju a rozplakal som sa.

Pohladila ma po chrbte. "Poď. Nakrájame tortu."

Sfúkla som sviečky a modlila sa, aby sa splnili všetky mamine želania. Sľúbil som si, že budem verný svojmu partnerovi a nebudem myslieť na nikoho iného.

Nakrájala som koláč a všetkých nakŕmila.

Moji priatelia zostali do jednej v noci. Moja mama pre nich pripravila neskoré večerné občerstvenie a všetci sme sa výborne zabávali na mojich malých narodeninových oslavách.

Vyšiel som sa rozlúčiť s kamarátmi, keď odchádzali z domu.

"Si taká krásna bez okuliarov a s otvorenými vlasmi. Vyzeráš úplne inak. Prečo nejdeš takto von?" spýtal sa Max a pozeral sa na mňa.

Bol som ako omráčený. Uvedomila som si, že mám na sebe dlhé pyžamo. Nemal som okuliare a aj vlasy som mal rozpustené.

"Vlastne mám zrak v poriadku. Používam ho vonku, pretože som alergický na prach."

"Čo to hovoríš? Tvoja mama je lekárka. Požiadaj ju, aby ti odporučila nejaké očné kvapky," povedala Zoe zozadu.

Max a žmurkol na mňa.

"Áno, má pravdu." Chloe sa zapojila do rozhovoru.

"Poviem jej to neskôr." zamrmlal som im.

Všetci nastúpili do Maxovho auta a odišli. Max im sľúbil, že ich vysadia.

Vošiel som do domu a znova som objal mamu. Ešte hodinu sme klebetili. Povedala, že sa veľmi teší, že uvidí svojho budúceho zaťa. Očakávala, že sa do dvoch až troch rokov usadím so svojím druhom. Zasmial som sa, keď som videl, ako sa jej oči rozžiarili vzrušením, keď o tom hovorila.

Jej slová ma uchvátili za srdce.

"Tvoj partner ťa bude milovať a bojovať za teba s celým svetom, Emma."

na druhý deň

Vstal som neskoro ráno, aby som sa pripravil na univerzitu. Včera som vynechal hodiny, takže som sa bál, že dnes vynechám hodiny.

Odišiel som z domu po tom, čo som dal mame bozk na líce. Povedal som, že si dám raňajky na mojej univerzite.

Keď som prišiel na univerzitu, začal som sa cítiť zvláštne. Bol som nervózny.

Netušila som, prečo sa cítim tak zvláštne. Vošiel som do haly. Ľudia na mňa vrhali posmešné pohľady. Videl som niekoľko študentov, ktorí boli ako ja, zaneprázdnených štúdiom pri prezeraní svojich kníh.

Dostal som sms od Zoe, že bola v triede. Ponáhľal som sa teda do šatne po knihy.

Kým som však stihol otvoriť skrinku, ruky sa mi zastavili uprostred. Zachytil som závan niečoho návykového. Voňal po daždi, ako keby vonku pršalo.

V tej chvíli som začula hlasné vrčanie.

Otočila som sa a zalapala po dychu, keď som si uvedomila, kto stojí pri mne.

Jeho žiarivé červené oči sa stretli s mojimi. Môj vlk začal od radosti skákať dovnútra.

Môj vlk začal znova a znova spievať to isté slovo.

Pri pohľade do jeho očí sa mi chveli pery. Môj hlas zaznel tichým šepotom.

"lan? M-Mate!"