Kapitola 20
Keď prídeme na moju ďalšiu hodinu, začínam pociťovať klaustrofóbiu. Naozaj dúfam, že sa Alice mýli v tom, že mám päť väzieb, nemyslím si, že sa dokážem vysporiadať s piatimi mužmi, ktorí ma obklopujú na plný úväzok.
"Neboj sa, bude v poriadku," počujem, ako hovorí Dot naštvane.
"Akékoľvek problémy stačí zakričať a budeme tam rovno," povedal jej Marcus a ustúpil nabok, aby ma vypustil z mojej svalovej klietky. Vo dverách šatne vidím Bodku, je s malým ázijským dievčaťom, ktoré sa milo usmeje na Damiena, kým sa mi predstaví.