Kapitola 442

Pulz sa mi zrýchlil, ale zaklonil som hlavu, odhalil som sa mu a úplne som mu dôveroval.

Keď sa jeho tesáky zaborili do mojej kože, bolesť bola ostrá a rýchla, no rýchlo sa rozplynula v niečom inom – v niečom hlbšom, vo vlne tepla a spolupatričnosti, ktorá mnou pulzovala.

Cez uhryznutie som cítil, ako sa do mňa vlieva jeho láska, jeho oddanosť, samotná podstata toho, kým bol. Bolo to viac ako puto, ktoré sme spoznali, oveľa hlbšie. Cítili sme sa, akoby naše telá boli jedno, akoby medzi nami nebol začiatok ani koniec.