Kapitola 137 Ashina výprava: 5
Dnes je deň pred mojimi sedemnástymi narodeninami. Na zajtrajšok sa naozaj neteším. Mama si z toho však chce veľmi zarobiť, tak jej vyhoviem. Navyše s tým naozaj musím súhlasiť. Sú to tiež sedemnáste narodeniny Nica a Setha. Mohli nájsť svojich predurčených priateľov. Nechcem im pokaziť deň. To je jedna z nevýhod mať dvojča. Tvoje narodeniny nikdy nie sú tvoje. Nepomôže ani to, že má narodeniny aj Seth. Nyla povedala: "Poď, musíme sa porozprávať s otcom o tej zbabelej svorke. Má novinky." Ponáhľam sa a obliekam sa do legín a tielka, pretože je sobota a ja chcem po raňajkách cvičiť.
Vojdem do kuchyne a dám si šálku kávy, než si sadnem s mamou, otcom a Nicom za stôl. Začínam si plniť tanier sušienkami a klobásovou omáčkou s pár plátkami slaniny. Povedal som: "Takže, oci, Nyla povedala, že máš nejaké novinky o tej nečestnej svorke." Otec povedal: "Skuti ich konečne našli. Ale nemôžeme sa ich dotknúť." Povedal som: "Prečo?" Povedal: "Išli do rady, aby sa stali legitímnou svorkou. Nie sú ani na našom území. Nemáme žiadny zákonný dôvod ísť za nimi." Povedal som: "To je na hovno. Ale myslím, že ak sa snažia stať sa legitímnou svorkou, mohlo by to byť dobré. Čím menej darebákov máme v oblasti, tým lepšie. Ak sú v smečke, už to nie sú nezbedníci." Otec povedal: "Problém s darebákmi, ktorí tvoria svorku, je v tom, že nemajú takú mentalitu svorky. Nepracujú spolu, takže stále budú bojovať." Povedal som: "To ma nenapadlo."
Otec povedal: "Preto sa uisťujem, že ty, tvoj brat a Seth budú mať vždy pri sebe bojovníkov. " Moje oči sa rozšírili a povedal som: "Prečo?" Otec povedal: "Budú hľadať niečo, čo by ich zjednotilo ako svorku. Ak o vás všetkých budú vedieť, pokúsia sa vás zobrať. Tiež som strojnásobil naše hliadky. Neriskujem, že by som niekoho z vás stratil. Dokonca sa uisťujem, že s vašou matkou a Kyrou sú bojovníci. Nemôžeme im dovoliť, aby vzali nikoho z vás." Porazenecky som si vzdychol a povedal: "Dobre. Zatiaľ sa s tým budeme musieť vyrovnať. Som rád, že je Chloe s drakmi. Veľmi by sa ju snažili dostať." Mama povedala: "Nemyslela som na ňu. Mala by som zavolať kráľovi Utherovi a oznámiť mu, čo sa deje. Možno bude chcieť prijať nejaké dodatočné bezpečnostné opatrenia." Dojedol som a povedal: "Idem si zacvičiť. Aspoň to môžem robiť bez toho, aby som sa cítil ako väzeň." Otec povedal: "Je mi to ľúto, zlatko, jednoducho nemôžem riskovať, že ťa stratím."