Kapitola 55

Avery POV

Dnes ráno som sa zobudil na to, že ma môj kamarát objal. Stále sa roztápam každé ráno, keď sa zobudím s jeho rukami okolo mňa. Vždy sa cítim bezpečne a nadmieru milovaná. Vždy sa tak cítim, ale rána sú moje obľúbené.

Rozmotám sa bez toho, aby som ho zobudila a idem do kúpeľne, aby som sa pripravila na cvičenie . Vyjdem zo spálne bez toho, aby som ho zobudil, a idem do našej telocvične. Začnem sa naťahovať a znova, hneď ako začnem s naťahovaním podlahy, počujem vrčanie. Ani sa naňho nepozerám, keď hovorím: "Dobré ráno, Zolten." Daniel hovorí: "Nenechal by ma samého." Zasmiala som sa: "To je v poriadku. Milujem vedieť, že sa rád pozerá, ako cvičím." Cítim, ako Daniel ide bližšie ku mne, ale potom sa zastaví, neďaleko odo mňa. Otočím sa a on je za mnou, oblečený v šortkách a ničom inom... vyzerá úplne mňam. Začne sa so mnou naťahovať. Venujem mu podozrievavý pohľad: "Čo to robíš?" Usmeje sa a povie: "Ak ideš ráno cvičiť, mal by som aj ja. Obaja sa aj tak musíme udržiavať vo forme." Usmejem sa: "To by sa mi páčilo. Pokiaľ budeme cvičiť... nič iné". Povedal: "Presne moje myšlienky." Povedal som, "Mala by si sa ešte natiahnuť. Nemôžem ťa prinútiť, aby si natiahol sval." Zasmial sa a povedal: "Snaží sa ma môj malý kamarát rozptýliť?" Rozšírila som oči a nasadila som si na tvár nevinný výraz: "Kto ja? Ani náhodou. Dnes je môj ab deň. To si nemôžem nechať ujsť."