Kapitola 7

„Lilih, tvoja rýchlosť čítania je taká rýchla...“ zašepkal šokovaný Tom, keď si odhryzol z jablka, Sarah dočítala dve tretiny knihy za pol hodinu.

"V skutočnosti čítam len preto, aby som sa oboznámil so súčasnou technológiou, nečítam do detailov, vieš?" Keďže Sarah už mala dobrý základ, už po rýchlom skenovaní vedela prísť na to, na ktoré časti textu sa potrebuje sústrediť, takže nemusela strácať čas čítaním vecí, ktoré už poznala, a hneď ako dočítala, už si zobrala ďalšiu a pokračovala v čítaní.

Tom na ňu mlčky hľadel, stále mal problém prijať realitu, že jeho sestra je majsterkou v počítačovom programovaní.

"Lilih, ako to, že som ťa tri roky nevidel pri počítači?" zvedavo sa spýtal Tom, napokon, Sárina amnézia nemala vymazať jej motorickú pamäť alebo zájsť tak ďaleko, že úplne zatemnila jej počítačové znalosti, a v jej domácnosti nechýbali reči o informatike, pretože to bolo to, čo študoval, tak prečo posledných šesť rokov nič nepovedala?

Sarah naňho nepozerala, v skutočnosti hľadela na bielu stenu pred sebou, keď sa jej mysľou prehnala lavína pocitov.

"Cítila som sa tak zbytočná..." zašepkala Sarah.

"Šunka?" spýtal sa Tom nechápavo.

"Mám na mysli to, že po strate pamäti som bola taká slabá, cítila som sa zbytočná, mala som pocit, že som ďaleko od svojej reality." Sarah si potom uvedomila, že posledných šesť rokov jej života sa zdalo ako jeden dlhý sen mimo reality.

V skutočnosti sa jej kvôli strate pamäti zdalo, že sa jej mozog vyprázdnil a zostala po nej len prázdna škrupina... Zlyhala pri každodenných úlohách a zdalo sa, že si neuvedomuje svet okolo seba. Ak by mala opísať svojich posledných šesť rokov jedným slovom, bola by stratená.

Tom premýšľal o tom, ako to bolo pred šiestimi rokmi, keď k nim prišla bývať Sarah. Narazila na tie najjednoduchšie veci. Hľadanie práce ju v skutočnosti vyžadovalo veľa odvahy, proces bol dlhý a náročný, pretože na každom kroku musela prekonávať veľký psychický tlak. Dokonca mala spočiatku problém zapamätať si svoje meno, tým menej jej znalosti z informatiky. Bola ako bábka, jej podstata bola preč. Tom, ktorý sa bál, že by ju to zaviedlo na temnú cestu, rýchlo zmenil tému.

"Sestra, prepáč, že spomínam na minulosť. Teraz, keď si obnovila svoju pamäť, poďme sa sústrediť na budúcnosť. S tvojimi pôsobivými schopnosťami som si istý, že odteraz sa veci budú len zlepšovať."

"V tom máš pravdu!" odpovedala Sarah s miernym úsmevom a potom pokračovala v čítaní.

V čo najkratšom čase sa dokázala dostať do tempa s najnovšími informáciami o IT a s platbou za projekt na Tomovom účte sa Sarah už neponáhľala s odchodom z nemocnice, potrebovala len úplne zotavené telo, aby mohla ísť von a zarobiť viac. Peniaze sa dajú zarobiť, ale zdravím sa neplytvá, taká bola jej filozofia.

Tomove promócie sa blížili, a tak ho v škole potrebovali len na pár dní skúšok. Rozhodol sa zostať v nemocnici, aby sa postaral o Sarah a pracoval na niekoľkých malých platených projektoch. Toma inšpirovala Sarahina oddanosť štúdiu. Medzi programovacími prestojmi si tiež zobral nejaké knihy, aby si ich preštudoval, a vždy, keď narazil na veci, ktorým nerozumel, pýtal sa Sarah. Po dvoch dňoch si Tom uvedomil, že Sarah má takmer encyklopedické vedomosti o informatike, neexistuje otázka, na ktorú by nevedela odpovedať, namiesto toho, aby mu to znížilo náladu, ho to prinútilo snažiť sa o to viac, aby jedného dňa mohol dobehnúť svoju geniálnu sestru... Medzi géniom a obyčajným človekom je však veľká priepasť.

Za posledné dva dni Sarah dočítala desať referenčných kníh, a keď dočítala poslednú, nevyzerala byť spokojná.

"Čo je Lilih? Deje sa niečo?" spýtal sa Tom znepokojene.

"Nie, nie je na nich nič zlé, len sú to všetko učebnice pre študentov programovania. Má vaša škola niečo pre profesionálov?" Spýtala sa Sarah zvedavo a Toma to prekvapilo.

"Takže všetky tieto čítania odporúčajú moji učitelia a ja nerozumiem ani polovici z nich." odpovedal.

"Rozumiem, ale všetky tieto knihy sú určené na čítanie v triede a poskytnuté informácie sú len na základnej úrovni. Máte na mysli niekde, kde by ste si mohli požičať knihy na túto tému okrem školskej knižnice?" spýtala sa a Tom sa na chvíľu zamyslel.

"Myslím, že áno.", Hovoril, akoby si niečo pamätal." Môj šéf je riaditeľ IT firmy, určite pre teba niečo má."

"To je v poriadku, prosím, porozprávaj sa s ním o tom, budem ti navždy vďačná." súhlasne odpovedala Sarah.

Tom vedel, že sa veľmi snaží dostať do rúk nejaký nový materiál, a tak okamžite začal konať a zavolal Matthewovi, svojmu šéfovi, a povedal mu, čo potrebuje , a Matthew ho požiadal, aby sa s ním stretol pred spoločnosťou. Tom potom išiel rovno tam, a keď sa chystal požiadať recepčnú, aby poslala správu Matthewovi, videl ho vystupovať z výťahu.

"Tom!" prehovoril Matthew a pristúpil k nemu.

"Pán Matthew!" Povedal Tom a kráčal k svojmu šéfovi, keď uvidel muža, ktorý tesne sledoval Matthewa.

Muž mal dominantnú prítomnosť, ktorú bolo ťažké ignorovať, a aj keď ho Tom roky nevidel, nemohol si pomôcť, ale nespoznal ho, bol to Daniel White, za ním bol jeho asistent Mark, s ktorým sa stretol pred pár dňami.

Daniel sa pozrel na strapatého tínedžera a mal pocit, že tento chlapec je mu celkom povedomý. Cesty Toma a Daniela sa počas manželstva so Sarah skrížili iba raz. A Tom za posledných pár rokov vyrástol, takže bolo prirodzené, že ho Daniel nedokázal okamžite identifikovať.

Mark ho však spoznal iba pohľadom.

Matthew pristúpil k Tomovi so smiechom, keď povedal: "Vaše načasovanie je dokonalé ako vždy."