Kapitola 48 Nájdenie správneho času
Zostal som nehybne stáť. Jeho správanie ma zmiatlo, ale vedel som, že sú to krokodílie slzy.
Nakoniec sa postavil a povedal: "Počkaj tu, urobím ti niečo na jedenie." Neukázal mi svoju tvár.
Jeho myšlienky ma nezaujímali. Aj keby občas prejavoval takéto emócie, môj obraz o ňom by sa nezmenil. Nedokázal som sa znížiť na úroveň surovce.