Kapitola 121
Selene
Nad hlavou sa rúti hrom a trhá ma až do špiku kostí. Prechádza ma hrôza, ako blesky prechádzajú oblohou a nútia ma bežať rýchlejšie, aj keď v diaľke počujem, ako na mňa Bastien zavýja. Čoskoro začne dážď, kvapôčky tuku vytečú na lesnú pôdu a premenia špinu a listový odpad na husté, lepkavé blato.
Mysľou mi preletí mrzutosť. Dážď by mohol pomôcť zakryť moju vôňu, ale rýchlo sa spájajúce bahno zachráni moje stopy v dokonalej stope. Pre Bastiena bude príliš ľahké ísť za mnou a ja si neprajem, aby ma chytili.