Kapitola 2

O týždeň neskôr bola Emily na jazde so svojimi rodičmi, aby sa s ňou čoskoro stretla, aby bola v zákone a samozrejme, že sa čoskoro stane manželom, ktorý je pre ňu stále záhadou. Z tohto stretnutia má pekný a desivý pocit, čo ak sa ukáže, že je to jeden z jej bývalých, ktorý sa jej chcel vrátiť za to, že ho zhodila? Čo ak je to starý známy, s ktorým sa odmietla vyspať? Kto je to, že musel prijať návrh oženiť sa s ňou len letmým pohľadom?

Pri jazde na vidieku sa jej oči rozšírili, sakra, vydáva sa do bohatej rodiny. Už prešli bránou, ale stále išli popri množstve stromov a kvetov, všade bola zeleň a wow, podmanivé. Po desiatich až pätnástich minútach jazdy zastavili pred kaštieľom s fontánami každých sto metrov od prvej a množstvom sôch, dom vyzeral ako rozprávkový palác, obklopený množstvom zelene a kvetov, je to nádhera.

Emily bola v duchu ohromená, už bola do budovy zamilovaná, s úsmevom ich prišlo stretnúť niekoľko domácich sluhov. Sophia prijala ich pozdrav a žiarila úsmevom. Zaviedli ich do domu a vľúdnym pohybom k nim podišla vysoká krásna žena, ktorá vyzerala ako anglická kráľovná a ak Emily nevie lepšie, naozaj uverí, že je.

"Vitajte, vitajte," usmiala sa na nich a bolo na nej niečo, čo vyzerá tak povedome, jej krištáľovo modré oči jej naozaj niekoho pripomínajú, niekoho, o kom pochybuje, že by ho ešte niekedy v živote stretla.

"Ďakujem," usmiala sa Sophia a Nicolas tiež.

Žena sa na ňu pozrela a usmiala sa: "Tak toto musí byť Emily, je krajšia, ako som čakal."

Emily sa na ženu usmiala, aký to lichotivý jazýček, pomyslela si "aj ťa rada spoznávam."

Žena sa usmiala, kým ich zaviedla do obývačky, kde Emily verila, že sa stratí, ak zostane v dome sama. Dom bol obrovský, ona myslela obrovský, oči sa jej rozšírili, keď obdivovala výzdobu obývačky s lustrom, ktorý má osem až desať schodov, ktorý v miestnosti jasne žiaril. Na chodbe viseli tri obrovské portréty. Jedna bola žena a druhá muž s tmavomodrými očami, brunetka, o ktorej si myslela, že musí byť jej manžel. Voňalo z neho bohatstvo.

Posledným portrétom bol mladý muž, ktorý by mal byť aspoň o dva roky starší ako jej vek, má čiernočierne vlasy, ktoré mal na hlave rozpustené, lesklé a mokré, akoby práve vyšiel zo sprchy, jeho krištáľovo modré oči akoby vpaľovali do jej, akoby bol portrét živý a pozeral sa na ňu. Mal vytesanú čeľusť a dokonale špicatý nos, na mieste, kde mal byť jeho pery, bola tenká sexi ružová linka. Vyzeral tak povedome a keď jej to konečne došlo, zalapala po dychu, na ich prvú lásku sa predsa nezabúda.

Emily sa pristihla, že uprene hľadí na portrét, mohol by to byť naozaj on, alebo si ho tak veľmi priala vidieť, že si myslí, že táto osoba je on? Pozrela sa na muža na portréte vedľa jeho a pamätá si, že tú tvár často vidí, najmä v správach, veľmi sa podobá na Josepha Browna, pozrela sa na ženu na portréte, ak je Joseph Brown, potom je Elena Brownová a to ho prinúti, pozrela sa na portrét mladého muža pred ňou, Michaela Browna.

Prudko sa nadýchla a rozhliadla sa okolo seba, znamená to, že je v domácnosti Brownových? Multimiliardárska rodina? Premýšľala o tom, samozrejme, len Brownovi môžu získať zmluvu s Jackom a Jonesom. Otočila sa tvárou k žene, ktorá sa tak voľne rozpráva s rodičmi, vydáva sa za Michaela? Cítila, ako jej bije srdce, zistila, že zomiera, aby stretla tohto svojho snúbenca, môže to byť naozaj on? Ale už v škole sa vedelo, že je gay, to bol aj dôvod, prečo za ním nikdy nešla.

„Joseph tu bude každú chvíľu, práve sa prehrabáva v papieroch vo svojej pracovni,“ žena, ktorú si uvedomila, ako Elena povedala svojim rodičom. Emilyino srdce čoraz viac bilo, naozaj sa naňho chce opýtať, chce si byť istá, že on je ten pravý. Bude to srdcervúce, že jej nádej bude rásť pre nič za nič.

"To je v poriadku, môžeme počkať," povedala jej matka.

"a čo Michael?"

"Och, čoskoro tu bude, neboj sa. Som si celkom istý, že sa teší na svoju snúbenicu," Elena sa s úsmevom pozrela na Emily "teraz už na prvý pohľad vidím, prečo si ju vybral, je to kráska."

"Ach, prosím, nelichotte nám," povedala Sophia, ale s hrdým úsmevom na tvári, keď sa pozrela na svoju dcéru.

Michael, povedala Michael, Emilyina myseľ stále opakovala, je to iný Michael? Či sa mýli? Nemôže uveriť, ako boli takí zaneprázdnení nezáväzným rozhovorom, keď sa mala zrútiť. Prečo jej to rodičia nepovedali, aby sa mohla psychicky pripraviť? Už v sebe usúdila, že sa s ním už nikdy nestretne v tomto svojom živote a je tu a chystá sa zaňho vydať?

Oslabli jej nohy a posadila sa na dostupnú pohovku najbližšie k nej, potrebuje dostať svoje emócie pod kontrolu, vždy to popiera, ale vie, že on bol dôvod, prečo sa s nikým nevyrovnala, pretože vždy očakáva, že v nich uvidí jeho kvality a keď ich nemajú, nahnevá sa a rozíde sa s nimi. Veľmi ho chce, ale vždy ju niečo odháňa, skutočnosť, že je gay.

Naposledy ho videla pred dvoma rokmi, keď odcestovala na stretnutie do Kanady. Videla ho ako obvykle v kruhu jeho mužských priateľov alebo obchodných partnerov? Nedá si povedať. Išla sa napiť do reštaurácie vo svojom hoteli a videla ho, bola šokovaná, bol to posledný človek, ktorého očakávala, že ho uvidí, a ako obvykle, ani si ju nevšimol a ona zostala v reštaurácii a kradla naňho pohľady. Zostal tam takmer tri hodiny, no ani raz nepozrel na jej stôl.

Muž, ktorý pozdravil jej otca, ju vytrhol z myšlienok, zdvihla zrak a uvidela presne toho istého muža, akého videla na portréte, nič nebolo nemiestne, „vítajte“, povedal.

Alexander si s ním potriasol rukou a on sa na ňu otočil, "musíš Emily."

Prikývla a usmiala sa: „Áno, rada ťa spoznávam.

Muž sa usmial: "Si vítaná u mňa doma Emily, dúfam, že sa ti u nás bude páčiť tak, ako my dúfame, že si užijeme teba."

Aký ľahký muž, pomyslela si, napriek jeho bohatstvu: "Aj ja v to dúfam."

Jose ph sa usmial predtým, ako si sadol vedľa svojej manželky a začal diskusiu s jej rodičmi, na čo si ona tiež nevšímala, nedokáže ju prinútiť prestať myslieť na svojho snúbenca alebo na muža, o ktorom si myslí, že je jej snúbenec.

Po dobrej hodine rozhovoru s Brownovými vstúpil do obývačky vysoký muž, mal na sebe tmavomodrý oblek, ktorý mu ladil s očami, bielu košeľu s rozopnutými dvoma alebo tromi gombíkmi. Vlasy mal nalepené na hlave a lesklé. Jeho hruď bola široká a elegantne kráčal k rodičom. Emily z neho nemohla spustiť oči, bol taký, aký bol pred dvoma rokmi, cool a pekný.

Pozdravil jej rodičov prikývnutím a len letmo na ňu pozrel, akoby ju tam nevidel. Prehltla a čakala na úvod, o ktorom vie, že čoskoro príde.

"Michael, je to už dávno," Nicolas a mladý muž len mierne nadvihli kútik pier v slabom úsmeve ako odpoveď.

"Synu, verím, že vieš, kto sú, toto je Nicolas White a jeho manželka Sophia White, zdieľali sme s nimi veľa obchodných zmlúv," predstavila Elena predtým, ako sa na ňu pozrela, "tu je ich dcéra Emily White, tvoja snúbenica."

Vtom sa na ňu pozrel a jeho krištáľovo modré oči sa vpálili do jej, po prvý raz, odkedy si pamätá, sa na ňu pozeral až pätnásť sekúnd. Neskôr len prikývol a odvrátil od nej zrak. Krôčik po krôčiku si potichu povzdychla, povedala si, veď si ju vybral sám.

Rodina sa porozprávala o pár malých rozhovorov neskôr, než sa usadila na večeru, a ani raz s ňou jej takzvaný snúbenec nepovedal jediné slovo. Zdalo sa, že rodina si na túto záležitosť nevšíma, ale dopálilo ju to, naozaj zomierala po tom, aby sa s ním mohla porozprávať, odkedy vošiel, nepovedal jediné slovo. Keď sa s ním rozprával, jediné, čo urobil, bolo prikývnutie alebo nadvihnutie kútika pier v slabom úsmeve. Naozaj chce počuť jeho hlas, je to už tak dlho.

Chcela sa spýtať na neho, na jeho život, prečo si ju vybral a či ešte stále uprednostňuje mužov pred ženami. Chcela ho len počuť rozprávať a musela sa nútiť do jedla, pričom si hovorila, že možno ju po večeri vyberie, napokon, idú sa brať, potrebujú sa spolu porozprávať, však? Spoznajte sa, aj keď sa poznali už trinásť rokov, od strednej až po strednú, takmer neboli kamaráti.

Pamätala si vtedy v škole, jediné slová, ktoré mu dokázala povedať, boli „ahoj, ahoj a dovidenia“, na ktoré vždy, vždy odpovie prikývnutím. V triede ani nikde v škole takmer nehovorí, takže jeho postoj dnes nie je veľmi prekvapený. Vtedy v škole ho človek videl len pri rozhovore so svojimi kamarátmi, ani raz ho nevideli, ako sa rozpráva s mladou žiačkou, ktorá ho videla v nohaviciach, a potom jedného dňa podľa toho sa dospelo k záveru, že je gay a ani raz to nepoprel

Po večeri sa rodina dohodla, že sa porozprávajú o svadbe, chcú, aby sa vzali čo najskôr, Emily naňho zízala a chcela vedieť, či bude proti niečomu namietať, alebo sa rozhodne niečo pridať, ale on tam len sedel ako socha a nepovedal ani jedinú vec, keď sa naňho párkrát nepozrel, keď sa na ňu pozrel. Znova sa na ňu pozrela a Emily na krátky okamih uvažovala, či robí správnu vec, ale nič, nič ju neurobí tak šťastnou, ako by bola, byť jeho manželkou.

Zazvonil mu telefón a ospravedlnil sa, že naň má odpovedať vonku, diskusia pokračovala bez neho a po niekoľkých minútach vošiel sluha, ktorý oznámil, že je preč. Len tak? Emily si pomyslela, pozrela sa na jeho rodičov, no tí len prikývli na slúžku a pokračovali v tom, čo hovorili, nezdalo sa, že by ich prekvapil jeho postoj a uhádla, že to nemusí byť prvýkrát, a potom sa jej ten maličký hlások znova spýtal, či robí správnu vec, vzdychla a spýtala sa samej seba, však?