Kapitola 3

"Emily, láska, môžeš ísť do domu, prosím?" Povedala Elena sladko do telefónu a Emily si povzdychla, už sú to takmer dva týždne, čo odišla z ich domu, dátum jej svadby je stanovený, v sobotu sa má vydávať. Nerobí jej problém len to, že jej budúci manžel jej nikdy nezavolal a dokonca ani nepožiadal o stretnutie.

"Jasné mami," odpovedala a mohla by odprisahať, že cítila jej úsmev, volanie tej žene mama ju naozaj teší, možno je to preto, že nikdy nemala dcéru, pomyslela si.

"Čakám na teba miláčik," odpovedala Elena a zložila hovor.

Emily si povzdychla a zadívala sa na dokument v ruke, vydáva sa, ale ani raz nešla s manželom na svadobné nákupy, nikdy ju nepožiadali, aby si niečo vybrala sama. Mali týchto dvoch veľkých svadobných plánovačov, ktorí sa o všetko postarali, porozprávali sa o tom, že sa vydajú do bohatej rodiny. Odhaduje sa, že pozvaných je štyristo hostí a bola zvedavá, čo bude robiť s toľkými hosťami.

Pustila dokument a postavila sa od stola, zobrala kľúče od auta a povzdychla si, už sú to takmer dva roky, čo založila túto pobočku spoločnosti a naozaj chce, aby bol otec hrdý a nič ich tak nevystrelí tak, ako získať zmluvu s Jackom a Jonesom, hoci biznis plán sa má uskutočniť o rok, ale už hľadali nejakú tú správnu firmu, ktorá by to zvládla a už sa im to nepodarilo. svetlo aj po založení pred rokmi.

Vydáva si ho kvôli tejto zmluve? Samozrejme, že to tak musí byť, ale hlboko v sebe vie, že je to viac než to, v skutočnosti si na zmluvu sotva spomenie, keď sa hovorí o svadbe. Koľko rokov o ňom snívala? Od prvej chvíle, keď na strednej škole, keď mala len trinásť rokov, ho uvidela, bolo to tak aj na ich strednej škole a rozdelili ich len preto, že museli ísť na inú vysokú školu.

Rozlúčila sa so svojou sekretárkou a niekoľkými ďalšími zamestnancami a vyšla von z budovy, nastúpila do svojho auta a cúvla z parkoviska pred jazdou s jediným cieľom, Brownovým. Stále nemôže uveriť, že sa vydáva do tejto rodiny.

Prešla cez bránu a vošla do vidieckeho domu, zastavila pred kaštieľom a pozdravilo ju niekoľko sluhov, všetci vedeli, že je nová nevesta, snúbenica mladého pána. Niektorí sa často čudovali, prečo súhlasila s takým chladným mužom, ale krútili hlavou, odpoveď už poznajú, ak dostanú príležitosť, vezmú si ho aj srdečne, veď kto by sa nechcel vydať do takej rodiny a ani nehovoriac, je aj neskutočne pekný.

Vošla do domu a uvidela Elenu, ako sa rozpráva so svojím synom, a srdce jej vynechalo úder, nikdy nečakala, že ho tu stretne. Prehltla a podišla k nim a Elena sa usmiala, keď uvidela svoje „Miláčik, ty si,“ usmiala sa.

Jej snúbenec sa na ňu pozrel, ich oči sa stretli a jeho krištáľovo modrý sa vpálil do jej, až sa z nej zachvel. Odkašlala si a rozhodla sa, že sa s ním musí dnes porozprávať, či to chce alebo nie.

"Poď zlatko, chcela som, aby ste obaja niečo urobili. Sú tu tieto nové svadobné šaty, ktoré prišli do jedného z Michaelových butikov, potrebujem, aby ste si ich vyskúšali," povedala Elena s úsmevom.

Emily sa na ňu prekvapene pozrela, nevidela, že to prichádza, nevedela, čo má povedať, len prikývla a žena sa otočila k synovi "teraz sa poponáhľaj, aby si sa mohol vrátiť na stretnutie, ako si povedal."

Prikývol a vyšiel z domu, Emily nevedela, či má ísť za ním alebo nie, ale jednoducho sa rozhodla, usmiala sa a rozlúčila sa s ňou, aby sa čoskoro stala svokrou, ktorá jej zamávala. Vybehla von, aby videla, ako nastupuje do svojej limuzíny a zrýchlila svoje bežecké tempo, prišla k autu a ťažko dýchala, kedy bežala naposledy? Nevedela si ani spomenúť.

Nastúpila do auta vedľa neho a šofér za ňou zavrel dvere, limské zadné sedadlo bolo naplnené silnou sexi mužskou kolínskou, sedela na svojej porcii a snažila sa čo najlepšie držať pri sebe, no nedokázala si pomôcť a ukradla mu pohľad.

Len tam sedel, mal zavreté oči a hlavu oprenú o sedadlo, ruky opreté o stehno, vyzeral pokojne a ona premýšľala, či chce takto zostať, kým sa dostanú do jeho butiku? Žiadne malé rozhovory? Myslí tým, že v najbližších ôsmich dňoch sa budú vydávať pre Krista!

No, netreba čakať, kým začne, ona môže vždy začať konverzáciu, olízla si pery a otočila sa, aby sa naňho pozrela s odhodlanou tvárou „ahoj, Michael“, to meno jej v ústach tak kyslo zachutilo, prestala hovoriť jeho meno a sotva sa dostala do kontaktu s niekým, kto by mal toto meno. Dvaja chlapi, ktorým odmietla zálohy, pretože sa volali Michael.

Muž, ktorý sedel vedľa nej, ju nepočul, alebo ak aj počul, predstieral, že nie, oči mal stále zatvorené a ona prehltla, nemohol zaspať, však? Chce povedať, že nie sú ani tri minúty, keď nastúpil do auta, "ako sa máš?" Skúsila to znova.

Stále nič, povzdychla si a pozrela sa von oknom, aký môže byť teraz jeho problém? Otočila sa, aby sa naňho znova pozrela a zamračila sa, neakceptujúc to, že ju takto potupujú, natiahla ruku, aby sa ho dotkla a on ukázal prvú viditeľnú reakciu, ktorú videl, strhol sa.

Možno nečakal, že sa ho dotkne, pomaly otvoril oči a krištáľovo modré oči na ňu uprene hľadeli. Cítila, ako jej srdce vynechalo úder a prehltla "je nejaký problém?" Spýtal sa týmto hlbokým zvodným hlasom, aký kedy počula, jeho hlas bol skôr ako šepot a ona vlastne zabudla, že sa jej opýtal.

Keď sa konečne prebrala, stále na ňu civel s napoly zavretými očami, vďaka čomu vyzeral sexi, oblízla si pery a pomaly si škrabala zuby na spodnom, počula, ako sa prudko nadýchol a keď sa naňho znova pozrela, oči mal opäť zatvorené. Chcela sa s ním znova porozprávať, ale rozhodla sa proti tomu, najlepšie bude, keď zatiaľ zostane sama.

Po tridsiatich minútach zastali pred nákupným centrom, šofér zliezol a otvoril im dvere, on vystúpil prvý a ona ho nasledovala. Vošli do obchodu, aby dostali veľa pozdravov od personálu.

"Dobrý večer, pán Brown," znelo všade a on kráčal priamo do miestnosti, zatiaľ čo Emily nemohla robiť nič iné, len ho nasledovať. Posadili sa a tam na nich čakal stôl so šálkami čaju a džbánom. Nalial si čaj a odpil si z neho. Len tam sedela a pozerala sa po veľmi priestrannej izbe ako pätnásťročná.

Rýchlymi krokmi vošla blízka tridsiatnička, za ňou mladšie dievča nesúce veľmi veľkú tašku „Je mi to veľmi ľúto, pán Brown, len som pridávala posledné úpravy,“ usmiala sa.

Michael prikývol a žena sa otočila k Emily, "chcela by si to teraz vyskúšať slečna?" Spýtala sa s úsmevom. Emily prikývla a vošla s ňou do šatne. Dívala sa na seba do zrkadla po celej dĺžke a ústa mala otvorené od úžasu, vyzerala ako anjelská nevesta, róba bola čisto biela, bola mimo ruky, ale mala čipkované rukávy, ktoré sa spájali v podpazuší, odhaľovali všetky jej krivky a potom od kolien nadol, vyzerala ako čerstvo rozkvitnutá kvetina a za ňou mala chvost.

Nikdy nečakala, že bude mať na svadbe takéto šaty, okamžite sa otočila, aby vyšla z miestnosti, nemôže sa dočkať, kedy uvidí Michaelov výraz. Žena ju chytila za ruku, práve keď sa dostala k dverám. "Čo to robíš?" Spýtala sa.

Emily na ňu zízala, akoby sa zbláznila a žena sa zachichotala "nepočuli ste o prísloví, že ženích uvidí svadobné šaty až v samotný deň? Ak mu teraz všetko ukážete, ako môže byť v ten deň prekvapený?"

Emily si zahryzla do pery, má pravdu, ale to sa stane iba vtedy, ak ženích miluje nevestu, muža tam vonku by ani nezaujímalo, či to uvidí teraz alebo v deň, chcela povedať, ale rozhodla sa proti tomu, netreba žene vkladať zmätok do mysle, aj keď nechápe, čo sa deje. Vyzliekla si róbu a obliekla si svoje pôvodné oblečenie.

Vyšla z izby, aby videla v jeho očiach prekvapenie, keď ju uvidel, no on to hneď zakryl, čakal, že ju uvidí v šatách? Pomyslela si, ale skôr ako stihla niečo povedať, vstal a odišiel z miestnosti. Nasledovala ho do limuzíny a nastúpila za ním. Cesta späť bola taká tichá, ako keď prichádzali. Pozrela sa von oknom, a keď si všimla, že cesta nevedie k Brownovej vile, otočila sa a venovala mu spýtavý pohľad, ktorý si nevšimol alebo sa tváril, že si ho nevšimol.

Chcela sa spýtať, ale povedala si, aby na to zabudla, kam ju berie, nie je to tak, že by ju chcel zabiť, pomyslela si. O niekoľko minút neskôr limuzína zastavila a ona sa pozrela z okna, aby videla svoj dom, bola šokovaná. Vysadil ju? Ale čo jej auto? Chcela sa opýtať, keď si všimla, že jej auto zastavuje na príjazdovej ceste. Pozrela sa na Michaela, ale ten nič nepovedal, pretože veril, že vie, čo má robiť. Vzdychla a prikývla „ďakujem“, zamrmlala, keď jej šofér otvoril dvere.

Vystúpila a vodič jej auta tiež vystúpil a podišiel k nej, podal jej kľúč a nastúpil do limuzíny s druhým šoférom, pozrela sa cez okno na muža na zadnom sedadle, ale nedokázala rozoznať jeho výraz, keďže sklá boli zafarbené tak, že jeden z vonku nevidí dovnútra. Zdvihla ruku, aby mu zamávala na rozlúčku, ale limuzína sa už rozbehla skôr, ako stihla dokončiť akciu. Stála tam a pozerala sa na odchádzajúce auto a znova sa ozval ten maličký hlások, vieš žiť ako táto Emily? Ešte nie je neskoro vrátiť sa, vieš, ale ona pokrútila hlavou a mávnutím hlasu preč, je to len otázka času a ona ho rozbije, pomyslela si a vošla do svojho bytu.