Kapitola 6

Emily si zahryzla do pier, to je naozaj pravda, ako na to zabudla? "Tak ako vám to vynahradím dievčatá?"

"Presne to, čo chcem počuť," radovala sa Agáta, "vidíš, si vydatá za miliardára, takže peniaze by ti už nemali robiť problém, však? Dobre, dnes večer za nás utratíš dievča."

"Som taká šťastná, že je tu moja svokra, bude sa mi starať o malých čertov," usmiala sa Janet.

"Už volám opatrovateľke" Agnes vyťukala číslo do telefónu a začala vytáčať.

"Malá vaječná rolka je už vonku s otcom a vráti sa až zajtra, takže mám voľno," zasmiala sa Agáta.

Marilyn si povzdychla: "Emily a ja ešte nemáme deti, nebudeme sa musieť o to starať, takže môžeme ísť."

Emily si povzdychla, nesúhlasila a už robia prípravy "dievčatá ja..."

"Žiadne výhovorky Emily, vyzdvihneš nás alebo by sme sa mali stretnúť v klube?" dožadovala sa Janet.

Emily si zahryzla do pery, keď dievčatá s niečím súhlasili, nedá sa im odhovárať, tak radšej vymyslela spôsob, ako to povedať manželovi, teda ak ju bude počúvať, ale aj tak to musí skúsiť. Povzdychla si , pomyslela si, že pôvodne mala v pláne sa s ním dnes večer porozprávať o jeho pravidlách, no vždy bude ďalšia noc "dobre, všetci sa stretneme v klube."

Ženy kričali a každá jej dala pusu, kým vyšla z kancelárie. Emily za nimi hľadela na dvere, on neodmietne, aby sa stretla s jej dievčatami, však? Myslí tým, že je to niečo, čo mala urobiť ešte pred ich svadbou, takže sa nerozhnevá, keď mu to povie, však? To je, ak ti dovolí povedať mu, nehovor s ním pamätáš? Hlas v jej hlave to pripomenul a zastonala.

Emily sa zavrela do práce a vyšla z kancelárie, aby videla, ako sa jej dievčatá chápavo usmievajú, na čo prikývla. Všetci vyšli von a dievčatá boli ohromené, keď uvideli BMW: "Teraz jazdíš na novom aute?" spýtala sa Janet.

„Nie naozaj, nebola som vhodná príležitosť ísť domov a vziať si auto, tak som práve odviezla prvé, v ktorom sa moja ruka dotkla kľúčov,“ odpovedala nonšalantne. Všetky dámy na ňu hľadeli: "Čože!" Kričali súčasne prefíkane.

Emily sa na nich zamračila. "Čože?"

"Prvý, počúvaj, povedala, že prvý sa jej ruky dotkli kľúča, čo znamená, že ich je viac!" Vykríkla Agáta.

"Prestaň byť kráľovnou drámy?" Emily pred otvorením auta zasyčala.

"Aká kráľovná drámy? Dievča, si v peniazoch"

odpovedala Marilyn a zvyšok prikývol.

Emily prevrátila očami a nastúpila do auta. "Dievčatá radšej choďte domov a pripravte sa alebo to máme zrušiť?" Nadvihla obočie a všetci kričali.

"Neopováž sa!" Zasmiala sa a pred zatvorením dverí sa s nimi rozlúčila. Naštartovala auto a cúvla z parkoviska, cez spätné zrkadlo ich videla stále uprene hľadieť na auto a neuveriteľne pokrútila hlavou. Áno, auto je dosť lesklé, ale to neznamená, že sa tak musia správať, pomyslela si.

Teraz sa o nich menej staraj Emily, staraj sa o svojho manžela a ako mu povieš, že ideš von, povedal, nerozprávaj sa s ním, však? Čo má teda robiť? Má to napísať? "Ach" zastonala "Preboha Emily, je to tvoj manžel, nemusíš mu nechávať odkaz, kedy bude doma, kým odídeš" povedala si "Poviem mu to ako normálny človek," uzavrela predtým, ako šliapla na plynový pedál.

Dostala sa do svojho nového domova a zaparkovala auto presne na tom istom mieste, odkiaľ si ho vybrala, časť z nej bola šťastná, že sa nevrátil skôr ako ona, naozaj sa musíš báť? Naozaj sa bojíte, pretože ste jazdili jeho autom do práce? Snažila sa varovať, ale stále to nezastavilo tú časť jej radosti, že ešte nie je doma.

Vošla do domu a rozhodla sa urobiť večeru predtým, ako sa pripravila ísť von s dievčatami. Ponáhľala sa s jednoduchou večerou, ktorú pripravila, a vložila ju do mikrovlnky, aby zostala teplá. Vybehla hore a dala si rýchlu sprchu. Otvorila šatník a bola rada, že svokra to s ňou myslela naozaj dobre. Keď tam hľadala oblečenie, spomenula si, že v tú noc vošiel do šatne a rozhodla sa, že sa na to pozrie.

Otvorila šatník a ohromila, bolo to veľmi priestranné a bolo tam veľa stojanov, väčšinou obsahovali rôzne typy oblekov a farieb, sakra, pomyslela si, keď vošla, ale potom ju zaujal jeden stojan, všetko, čo má, boli dámske róby, rôzne veľkosti a dĺžky a rôzne farby, je tu aj ďalší, ktorý má rôzne druhy a farby ihiel, ďalší obsahuje milióny kabeliek.

Sakra, čo robí Michael so všetkými tými ženskými oblečeniami? Je si istá, že nemôžu byť pre jeho priateľky, pretože si je istá, že žiadne nemá, teraz je už takmer desať stojanov, ktoré držia mužské šatky, pochopiteľné, možno nejaké daruje svojim mužským milencom, dokonca aj topánky, ona si je istá, že o šesť mesiacov nezopakuje ani jeden.

Jej prsty hladili obleky a všetky voňajú ako on, no celá skriňa vonia ako on. Mysliac na neho, čiastočne jej pripomínať, že možno je na ceste späť a možno by ju tu nechcel vidieť, drž sa mimo môjho podnikania, spomenula si na jeho posledné pravidlo a okamžite sa otočila a vyšla zo skrine, zavrela dvere, ale nie bez toho, aby sa pozrela na ženské šaty, len kto ich vlastní? Naozaj to chce vedieť. Nie je Michael gay? Ale potom v škole, keď o tom všetci hovorili, nevystúpil, aby to poprel.

Potom sa ho opýta, komu patria šaty? A vedel, že ste narušili jeho súkromie? Hlas ju varoval a ona si povzdychla, rozhodne sa ho nemôže opýtať, len musí počkať, kým bude medzi nimi konečne všetko v poriadku, potom sa ho opýta. Len dúfa, že to nebude tak dlho, pretože si nemyslí, že môže čakať, kým spozná dámu, ktorá vlastní šaty, topánky a tašky v šatníku svojho manžela.

Vzdychla si a nenútene vybrala zo šatníka červenú róbu a obliekla sa, nechala si padať vlasy, naniesla si maskaru a tiež červený rúž, nasadila si náušnice a štíhle náramkové hodinky, pozrela sa na seba do zrkadla a našpúlila sa, vyzerala nádherne, ale všimne si to jej manžel? Ona pochybuje.

Zdvihla kabelku a telefón a uvedomila si, že Janet jej poslala sms, že už sú na ceste do klubu. Odpovedala, že bude čoskoro a znova sa skontrolovala v zrkadle, kým si vytiahla zlaté ihličky a obliekla si. Zišla po schodoch a jej oči sa pozreli na nástenné hodiny, je skoro osem, prečo sa ešte nevrátil?

Sedela na pohovke, pripravená naňho čakať, napokon, nebude od nej pekné, že len tak odíde z domu bez jeho súhlasu, však? Priniesla si telefón, aby mu zavolala a uvedomila si, že nemá ani jeho číslo, aká manželka nemá číslo na manžela? Práve keď stále stonala, začula zvuk parkujúceho auta a vyskočila na nohy, pozrela sa na čas a bolo 8:15, to je čas, keď sa často vracia domov? ale včera večer... Ach, zabudni, ani nevieš, kedy sa včera vrátil.

Stála a s očakávaním hľadela na dvere. Dvere sa otvorili a on vošiel, oblek mal v ruke a tri gombíky na košeli rozopnuté, pravá ruka držala aktovku. Pozrel sa na ňu a takmer okamžite odvrátil pohľad, vybral sa ku schodom a ona ho nasledovala "Urobila som večeru. Je v mikrovlnke, mám ti ju zohriať?"

Ignoroval ju a začal stúpať po schodoch, aká bola práca, dúfam, že to nebolo príliš stresujúce?“ Stále jej neodpovedal: „Dnes večer idem von s priateľmi. Mal som ich vziať na dievčenskú noc pred našou svadbou, ale neurobil som to. Chcem im to dnes vynahradiť. Ideme do klubu blízko...“ Povedala, keď sa zastavil.

Michael sa k nej otočil a jeho oči sa vpálili do jej očí. "Nikdy som nevedel, že si hluchý," povedal svojim hlbokým senzačným hlasom, "alebo sa len správaš ako ignorant alebo sa hráš na hlúpu?"

Emily si zahryzla do pery "Len sa ti snažím dať vedieť, kam idem."

"Vyzerám, že mi na tom záleží? Ak chceš stráviť noc vonku, je mi to jedno."

"Michael..."

"Dal som ti pravidlo a tvojou povinnosťou je ho dodržiavať. Nehovor mi, čo je tam také ťažké pochopiť, alebo si len taký hlúpy, že nevieš, keď ťa niekto nechce?"

Jeho slová sa jej zaryli do srdca a ona sa snažila skryť, ako bolí to "mala by som ti zohriať jedlo?"

Michael si odfrkol "Ježiš, som ženatý s hlupákom" znova na ňu pozrel "Nechcem tvoje jedlo, dosť jasné?"

Povzdychla si a prikývla "dobre, môžem ísť von s dievčatami?" Len sa otočil a pokračoval v stúpaní po schodoch. "Beriem to ako áno," dodala, ale on sa tváril, že ju nepočuje a vybral sa rovno do spálne.

Emily za ním zízala a vzdychla si, práve keď sa chystala vymyslieť, že má vymyslený mozog, zazvonilo jej zvonenie, ponáhľala sa a zdvihla ho a bola to Janet: "Hej, dievčatko?" Zo všetkých síl sa snažila znieť živo.

"Kde do pekla si? Čakáme už dvadsať minút!"

„Budem tam, daj mi desať minút,“ odpovedala a zložila. Schmatla kabelku a vybehla z domu.

Mala to šťastie, že okamžite uvidela taxík, zastavila ho, nastúpila a odišli.

Na poschodí stál muž pri okne, jeho krištáľovo modré oči sledovali svetlo taxíka, než vytočil číslo v telefóne „zistite klub, do ktorého chodí pani Brownová, máte desať minút“ zavesil a jeho oči stále sledovali taxík, aj keď bol mimo dohľadu.