Kapitola 20
Gabriel
Bola taká jemná, tak bolestivo jemná, že ma to na chvíľu zaskočilo.
Bledá pokožka jej hrdla bola na mojich rukách ako zamat, ako vykúpenie a odplata za nástroje smrti, ktoré som použil viackrát, než som dokázal spočítať. Boli to tie isté, ktoré som použil teraz, tie isté, ktoré pulzovali v súlade s pulzom na jej krku a vysávali život z jej chvejúcej sa podoby.