Kapitola 10

Ženské zalapanie po dychu po mojej ľavej strane hrozilo, že odtiahne moju pozornosť od neho... preč od môjho druha. Len počuť tie slová v mojej hlave, vidieť ich rozuzlenie spôsobom, akým sa usmial – bolo to všetko také neskutočné, také idylické.

Mal som to dievča poslúchnuť, možno by som bol potom lepšie pripravený. Skutočnosť, že som sa na ich tichú konverzáciu naladila o niekoľko sekúnd príliš neskoro, by mi navždy zavážila v hlave.

"Gabriel sa vrátil skoro?"